Recenzi napsal/a khaktus
"Áno na všetko." - bol pre mňa jeden z menej obľúbených Toledových kraťasov, možno kvôli východziemu motívu, kde nenechavý obdivovateľ (nebolo mi jasné či ide o náhodné stretnutie alebo rande) obletuje okolo hluchonemého chalana a vyznáva sa mu z absolútneho zaľúbenia (trochu rýchlo?) napriek tomu (alebo možno preto) že ten druhý ho nepočuje a ani mu nevie čítať z pier. Veta na spôsob "a je mi jedno čo cítiš Ty" ma trochu zarazila. Na druhej strane, trúfalosť môže byť vnímaná aj ako sympatická a vo výsledku môže priniesť i ovocie. Nevnímajúci objekt záujmu môže byť vnímavejší než...
"Tajný ctiteľ" poslal dievčine už niekoľko dopisov - a ona ich číta svojim trom kamarátom (ach, Toledovi herci, kam skôr pozrieť :)) - z ktorých každý túto situáciu vidí po svojom. Niekto skôr romanticky a niekto patologicky, Ako sa však ukáže, odosieľateľ môže sedieť v tej istej miestnosti a ani adresát nemusí byť taký zrejmý. Celkom milý skeč, ktorý načrtáva tému hanblivosti, nevypovedanej túžby a možných interpretácií zmiešaných signálov ktoré občas všetci vysielame.
"Tí, ktorí neznášajú Vianoce." je milý konverzačný kraťas, asi šitý na mieru tým ktorí sviatky oslavujú najradšej tak, že nájdu x dôvodov prečo si zažudrať. Pri pohľade na dvoch sympatických gay Santov, ktorým sa prejedli uvrešťané decká zo shopping mallov - (by) som pookrial i ja. Aj keď, ak mi na tomto Toledovom snímku niečo nesedelo, ten mrzutejší z dvojice komunikuje so svojim "partnerom" trochu odmerno-štekavým spôsobom, akoby to bol jeho kolega alebo brat alebo úlet ktorého už mal dosť. Na prvý krát som to pozeral bez titulkov a úprimne, neuhádol by som že sú spolu ani keď ležali vedľa...
Film nezaprie profesionalitu svojho tvorcu, ani jeho špecifický rukopis - ktorý, nesporne, bol citeľný aj z predchádzajúcej "časti": Yossi and Jagger vôbec nebol typickou ľúbivou romancou. Silná civilita, veľmi blízko modernému/módnemu "dokumentaristickému" spôsobu filmového rozprávania, pohľad do života človeka v jednom okamihu, sústredenie sa na náladu prostredia, každodenné mikrosituácie, trecie plochy. Ako nápad mi prišlo celkom vtipné pokračovať zkultovnelý (a často bizarne idealizovaný) príbeh "mladých pekných vojakov" - tentoraz len s jednou pozostalou postavou v podobe vypaseného bezprízorného doktorka, ktorý sa aj vyše dekádu od tragédie trápi a nevie "začať žiť". Či je jeho telo symptómom...
Pozrel som zatiaľ 2 série a príbeh má minimum gay obsahu. V prvej sérii sa tomu venovala až jedna časť (aj to len ako vyvrcholenie jednej zo zápletok) a v druhej je rovnako okrajový, mimochodom: "máme suseda ktorý je gay" "náš sused gay má milenca" a zopár iných "vtipných" aj faktických narážok na jeho homosexualitu. Tá postava tam len tak občas je, vyskytuje sa tam, ale len veľmi okrajovo - a to aj v porovnaní s inými vedľajšími rolami. V podstate takmer žiaden vážny gay obsah. S témou sa pracuje na jednej strane ako prináleži dobe...
"Dezinfekčný gél" je možno prvý gay film s témou Covid-19. :) Hoci krátke, celkom milé uchopenie témy. Stretli sa, lebo boli obaja nadržaní, no jeden z nich trvá na dôslednej ochrane - nerád by nakazil svoju babičku o ktorú sa každý deň stará. Druhý je skeptický - sex si takto nedokáže predstaviť a asi by to najradšej ukončil. Hoci v bežnom poňatí generácie žijúcej na zoznamovacích apkách by to mohlo skončiť trucom a odmeranosťou ("dovi dopo"), chlapci okrem toho že sú pohľadní a majú na seba očko, sú aj slušní, priateľskí a snažia sa komunikovať. Negociácia intimity...
Na tento film ma navnadil zostrih gay zápletky na YouTube. Nečakal som veľa a snáď aj preto ma celkom príjemne prekvapil. V prvom rade, nie je to žiadna amatérčina, ide o solídny (aj keď ľahký) americký film - čo sa týka profesionálneho vizuálu a spracovania vôbec. Dej sa sústredí v okolí Flatbush avenue a okrsku v New Yorku, príbeh na dvoch bratrancov - pohľadných telefónnych servisákov. Celkom osviežujúci mi prišiel balans medzi gay a hetero obsahom. Film nie je primárne iba o tom že niekto gay zisťuje že je gay - hoci obľúbený konzumný produkt neskorého a...
Portrét chlapa, ktorý je kdesi na rozhraní medzi rozchodom s priateľkou a možno zaujatím mužmi. Situáciu sebahľadania mu komplikuje aj pod pokrievkou bublajúci konflikt s otcom. Potreba osamostatniť sa, potreba zistiť čo vlastne v živote hľadá. Filmov na tému neskorých comming-outov je tu hŕba, tento je vizuálne pekne nasnímaný, no strácal som sa v roztekanom svete postavy. Nevedel som sa do tohto príbehu vcítiť. Záver mi prišiel mierne klišé aj na tento subžáner.
Asi základným lákadlom filmu je fakt, že popisuje skutočné postavy a skutočné udalosti. Na jednej strane ma nezaujal vizuálom - ktorý sa skôr blíži k "interiérovej inscenácii" z 90. rokov - na druhej strane herci odviedli solídnu prácu a celý film prekvapivo hladko funguje čo sa týka svojho dramatického oblúka, emocionálnych momentov, uveriteľnosti. Na vážkach môže byť divák zo samotnej ústrednej postavy. Jeho suverénnu priamočiarosť možno obdivovať aj byť ňou zaskočený. Na jednej strane bolo pre mňa fascinujúce sledovať ako sa imigrant z Kuby rýchlo naturalizuje a neskôr ako sa bez hanby chytí aktivizmu a bez jediného...
Tiež som sa nechal nalákať na "prvý mongolský gay film", ale mám pocit že kvalitatívne ani obsahovo nemá čím tuzemského gay diváka osloviť. Ak teda nechce iba počuť mongolčinu a nasať miestnu atmosféru - to odporúčam skôr hetero "Jaskyňu žltého psa". Hrozné dialógy a hrozné herecké výkony počas väčšiny filmu prehlušuje "epický" podmaz Lany del Rey - čo pôsobi umelo ale zároveň filmík robí tak trochu znesiteľnejším. Prekvapil ma aj výber hercov - potetovaných bohémov (gay komunita asi existuje len v hlavnom meste tejto inak kočovníckej krajiny), príjemné bolo ozvláštnenie postavou na vozíčku. Inak...
Moja bude pre rovnováhu "tá zlá recenzia". Tento presne dvojhodinový film som pozrel za cca 15 minút - aj to mám pocit že som obetoval zo života viac než si zaslúžil. Hoci je Tsai Ming Liang svetoznámy režisér "festivalových filmov", obvykle jeho tvorba rozdeľuje aj odborných kritikov. Posúva hranice post-moderného filmového umenia presne tam, kde divák váha, či nesleduje "umenie" len preto, lebo to spáchalo známe meno. Jeho tradičný rukopis - pobudnúť na nejakom mieste a nasať atmosféru, nechať kuriózne charaktery a situácie odznievať skrz plátno - tu privádza do nepohodlnej dokonalosti. Celý film pozostáva z...
Tento fim si zaslúži dve recenzie. V kontexte Vianoc: Konečne jeden typický (typizovaný) sviatočný film so všetkou náležitou atmosférou (v smrteľných dávkach). Konečne si môžem pustiť niečo každý rok, dostať čo očakávam (takmer bez konfliktu, zlej postavy, drámy) - a nemusím si gay motívy predstavovať ani sa vžívať do nejakej princezny. V tomto pohľade lepšie než Mrazík, Popelka či spotrebné hetro rodinné filmy. Voľba hercov je diskutabilná, no sú manželia - tak aspoň tú (gýčovú, rozprávkovú) lásku/chémiu im človek uverí. Asi "sa čaká" že sa divák vžije do nie úplne mužného, neurotického a nervózneho...
Príjemná exotika alebo slabší polo-gay film. Ako napísali chalani tuto dole, záleží na uhle pohľadu. Laos je oficiálne stále komunistická krajina, kde sa však adaptovaný socializmus bez mihnutia oka dopĺňa s tradičným buddhizmom. Korupcia a papalášstvo vynikne najmä v mestskom prostredí. Kto navštívil juhovýchodnú áziu - exteriéry, detaily, povahové rysy, úctivosť prekrývajúca akékoľvek emócie, občas až zarážajúca poslušnosť - mu bude dosť povedomá. K pozretiu filmu ma navnadil dokument o Laose z ČT. Celá 7-miliónová krajina má totiž k roku 2018 len tri kiná, filmy spočítame na prstoch ruky. Napriek tomu sa tu pokúša tvoriť pár produkčných...
Z filmu mám veľmi rozporuplné dojmy - a nie je to len tým že je kdesi v priemere medzi dobrý/zlý doporučujem/nedoporučujem. Ako celok mi prišiel nesúrodý - bilo sa tam strašne zlé herectvo a nesympatické povahy s celkom milým nápadom pohrať sa s gréckou mytológiou, exotickými "dovolenkovými" exteríérmi, kurióznymi situáciami. Keď to porovnám s podobne tematizovanými Bergerovými príbehmi "o dvoch heterákoch ktorí sa do seba zahľadeli" - je to nebo a zem. Vlastne je jedno či boli tí chalani hetero, bi-curious, alebo zakomplexovaní a nevyoutovaní. Neviem či to bol zámer autora, ale vykresliť tak odpornú karikatúru...
Istým spôsobom sa to dá vidieť ako typový americký film - rodinný dom, rodinné traumy, riešime, jeden syn je gay, ty si mi urobil, ty si mi urobila - ale bolo by to v tomto prípade dosť ignorantské zjednodušenie. Na rodinný americký film je totiž dosť podarený, nepôsobí ako televízna inscenácia, ani ochotnícke divadlo, nemá lacný vizuál, herci vôbec nie sú umelí a neprehrávajú - aj keď nemusia byť zázračne nadaní. Z neznámich tvári vytiahol režisér akurát, aby to nepôsobilo nešikovne. V podstate mi v ňom všetko prišlo adekvátne, bez iritujúcich prvkov. Téma je zaujímavá -...
Trojica rôzne dlhých krátkych filmov ktoré spája téma smrti (alebo morbidity, záleží na tom ako to divák vezme). Vizuálne veľmi ľúbivé, úhľadné, dokonca ne-amatérske, aj keď s citeľným šmrncom umelosti a naaranžovanosti. "Hipsterský barok" - pôžitok z retro sa prelieva až do estetiky Pinterestu a gýču Nory Mojsejovej. Prvý príbeh o šialenom doktorovi spája veľmi podarený (aj keď estétsky poňatý) fetiš - skvelé kostýmy - s úplne príšerným herectvom, scenárom (alebo jeho neprítomnosťou), nejasnou motiváciou postáv či smerovaním filmu. Vraj to je celé inšpirované príbehom Narcissa, ale s vyrabovanou psychológiou, bez metafory či pointy. ...
Dať "určite doporučujem" v podstate tradične romantickému filmu na dôverne známu tému ako sa "chlap s chlapom zblížil" nebýva často. Musí to spraviť nielen profesionálne zručne, ale aj so suverénnou iskrou a snáď aj hlbším odkazom naviac. To všetko som si v "Iftár" v zdravej miere našiel. K profesionalite len toľko: vizuálne sa na to krásne pozeralo, film ako má byť, klasický dramatický oblúk funguje, herci sú aj sympatickí aj talentom adekvátni svojej úlohe (najmä z Michaela Cassidiho to "čosi" čo takýto príbeh potrebuje jednoducho "žiari"), hlavné postavy dostatočne načrtnuté - dokonca aj ten gýč vkusný:...
V prvom rade odporúčanie: Eytan Fox je profesionál. Na snímku (jeho vizuále) je to každým centimetrom vidieť - nejde o žiadnu amatérsku televíznu inscenáciu. Atmosféra stredomorského Tel Avivu (ktorý - slovami postavy: "chce budiť dojem bežnej krajiny Západu, aj keď je to stredný východ") je vystihnutá pekne - a už len to (plus pekný Niv Nissim ako Tomer - klišé pohľadného izraelského chlapa) udrží diváka pozerať na tú podivnosť. Asi najviac ma pritom napadla Foxova povestná prvotina: Yossi a Jagger. Ten istý kameň úrazu pre väčšinového diváka: Nalákaní na pohľadných a mužných vojakov, no akosi bezradní v...
Nie som fanúšikom žánrových filmov (obzvlášť thrillerov a hororov) no napriek tomu tento by som odporučil. Ústredným motívom je replika: "mám menej strach z prírody než z ľudí". Dvoch chlapov na obľúbenom cruisingu (kde zmizlo už zopár ľudí) naháňajú húževnatí homofóbovia. Vyzerá, že väčšiu šancu majú ak zájdu hlbšie do divočiny... čo však keď príde noc? No aj medzi situáciou spriahnutými štvancami prebieha veľmi podobná dynamika: ako medzi pavúkom a trepotajúcou sa muškou. V prvom rade sa mi páčila napínavo vystavaná dráma, kde nikto nie je tým kým sa zdá (a nemyslím to len ako typickú...
V povestne katolickom a konzervatívnom Írsku, kde ešte len pred pár rokmi zavreli posledné domy Márie Magdalény pre "padlé" ženy (natočilo sa na tú tému niekoľko ocenených filmov) - v roku 2015 v referende krajina hlasovala za alebo proti rovnosti manželstva pre hetero aj LGBT ľudí. Napriek ľudskoprávnym pochybám nad tým či má verejnosť o ľudských právach vôbec hlasovať - väčšina občanov našťastie vyjadrila súhlas - a referendum bolo nakoniec dôvodom na veľké oslavy, keďže LGBT práva získali široký mandát verejnosti, nielen dobre-mieniacich úradníkov. Žiadne "registrované partnerstvá"! Úplná rovnosť. Írsko sa prejavilo ako moderná európska krajina. V...
