Recenzi napsal/a khaktus
Námet filmu je určite zaujímavý - aj ako pripomienka pre novú generáciu, že ešte relatívne nedávno v niektorých krajinách polícia "poľovala" na gay mužov, ktorí sa stretávali na rôznych poloverejných miestach - toalety, parky, sauny. Dnes sa už príležitostný sex ako taký neodsudzuje, cruising sa považuje za súčasť gay dedičstva/subkultúry, deje sa aj navzdory digitálnym možnostiam. Etika policajných provokácii, ktoré nečakali na hlásené verejné pohoršenie, ale lovili mužov aktívne - je vrcholne kontroverzná. Príbeh má pomerne jednoduchú štruktúru, aká bola naznačená v popiske - no zaujímavé odhalenia sa udejú u obidvoch postáv. Hoci som rád...
Najaktraktívnejší na filme bol asi názov a situovanie do ikonických priestorov gay polosveta. Dej však bol značne vycucaný z prsta, tlačilo sa na pílu, a správanie oboch hlavných postáv bolo svojim spôsobom nesympatické - takže najväčší problém som mal s akoukoľvek emocionálnou účasťou. Ako portrét dvoch nedospelo sa správajúcich jedincov, ktorí sa pokúsia o nepravdepodobný vzťah a sabotujú ho svojimi návykmi (aj keď určite zdôvodniteľnými individuálnou sociálnou situáciou a príbehom) - to bolo ukážkové - chábal mi nejaký prerod, východisko, alebo aspoň nádej. Postavy sa správajú tak trochu ako príslovečné "mimobežky", každá zajatá vo svojom...
Je veľmi fajn vidieť prvý pokus o osvetu z Guayany, v zmysle exotiky, ale tu sa asi moja zvedavosť končí. Film ma síce peknú kameru (v dobe Netflixu by to inak bola anomália), príjemné pomalé tempo, nekričí sa tu a nedramatizuje zbytočne - no to je asi tak všetko. Herecké výkony sú ochotnícke, láska je podaná takým tým precukrovaným civením na seba a gúlením očí - aj keď chápem že sa varí z ingrediencií (sebauvdomenia, rozhľadu), ktoré gayovia v izolovanej lokalite majú. Z ich pohľadu možno odvážne, u nás to ale emocionálne a komunikačne pôsobí trochu ako 80. roky. Príbeh...
Nenápadný "civilný" film ktorý bol pravdepodobne najzaujímavejším prekvapením FFI 2025. Bez štylizácie, bez intenzívneho brnkania na struny, očaril ma najmä autenticitou prostredia - vnútrozemskej chorvátskej dediny, ktorá svojim ľudským ekosystémom aj každodennými rituálmi evokuje dôverne známu atmosféru. Mohol by sa odohrávať kdekoľvek na Slovensku či v Česku - pocit familiarity človeka až zamrazí. O to silnejšie "obyčajné" výjavy z domáckeho života zaliezajú pod kožu, o to nepríjemnejšie je tušenie všetkého čo by sa mohlo stať a zbehnút - pretože tie reálie dobre poznáme, vieme ako ich dynamika funguje, čo je možné a čo nie. A o to milšie je pozorovať...
Pre mňa jedna z udalostí sezóny. Film ustojí nielen ako gay príbeh o láske ktorej doba a osud nebol naklonený (akých sme už videli množstvo), či remeselne kvalitne spracovaný dobový snímok, ale má aj svoju vlastnú nosnú tému ktorou je pocta americkej ľudovej hudbe, ktorú solídne rozvil a vyčerpal. Náplň práce postáv nie je našťastie len to že sú homosexuáli. Z filmárskeho pohľadu má snímok pomerne konzistentný tón, náladu a vizuál - hoci sa odohráva v rôznych prostrediach a obdobiach života postáv, zotrváva v jesennej hnedej melancholickosti. Nie sú tu žiadne dramatické výbuchy emócii, skôr akási clivota, ktorá pekne korešponduje...
Konverzačná artovka, ktorú možno ocenia fanúšikovia severských filmov pre náročného diváka, i keď nad obsahom a odkazom by sa dalo značne pochybovať. Nie je to film ktorý mi nadlho uviazne v pamäti. Koncept to nie je zlý - rozhovory mezi dvoma kominármi, resp. individuálne interakcie s ich rodinnými príslušníkmi - každodenného až banálneho rázu. Pohodlný život "normálnych" štyridsiatnikov v Osle, jemne okorenený témou sexuality. Jeden z nich má prvý krát mimomanželský pomer a to dokonca s chlapom, druhému zasa jemneje hlas a sníva sa mu s Davidom Bowiem, ktorý na neho "zvláštne pozerá - ako na ženu" a nevadí...
Jeden z konceptuálne najzaujímavejších filmov sezóny, v podobe veľmi čiernej komédie (ak sa ju divák rozhodne takto poňať) o zatrpknutom gayovi, ktorý si vymyslí svoje mŕtve dvojča, aby si tak uhnal kamaráta. Improvizácia bez plánu vychádza, až kým je vrstiev lží príliš aj na jeho vlastný žalúdok. Oceňujem v prvom rade to, že zápletka filmu sa zmohla na viac než len na to že hlavný hrdina je teplý, na coming out, svadbu či iné klišé súčasnej LGBT kinematografie. Tiež oceňujem, že dokáže bez hanby portrétovať našinca ako antihrdinu, s mnohými nesympatickými črtami alebo činmi, tak že diváka to vlastne prirodzene...
Napriek živým farbám a ľúbivým lokáciam Barcelony a Las Vegas, bol tento skrz-naskrz umelý film pre mňa jedným z najväčších sklamaní sezóny, úmerne haló s ktorým bol uvedený. Diváctvo v reakciách polarizoval - na tých ktorí boli vegetatívne spokojní a tých ktorí ho odmietli v celku i detailoch. Ako správna španielska komédia mi pripomenula porekadlo o kultúre kde sa najviac rozpráva a najmenej povie. V tomto prípade to myslím tým menej vľúdnym spôsobom - hysterického brlblania naprázdno tu bolo naozaj nadmieru. A chýbal naopak šarm z Almódovarovskej klasiky, kde sa síce tiež mlelo neúrekom, ale ako výrazový prostriedok kolorujúci postavy...
Je zaujímavé že niečo čo bolo súčasťou "klasiky" gay fantázií takpovediac "odnepmäti", reálne vidíme na obrazovkách v tak ucelenej podobe až teraz. Podkladom je memoár The Pink Marine, takže nemusíme variť z vody. Vizuál je profesionálny až dokonalý - ako to obvykle u Netflixu (niekedy i s trochou irónie) konštatujem. Aby i súčasníci boli politicky spokojní, medzi postavami máme 4 gayov ktorých hrajú gayovia, v hereckom ensemble máme dokonca o jedného naviac. Epizódy sú dobre dramaticky koncipované, s vlastným titulom a mikropríbehom a teda aj s istým uzavretím (osobne preferujem tento klasický model, než...
Nepela určite stojí za videnie - aj pre tých, ktorých krasokorčuľovanie (tobôž nie z minulej éry) nezaujíma a titulné meno im nič nehovorí. A je to viac gay film než naznačuje popiska či prvé reakcie gay divákov. Nejde tu len o ďalšie Pelíšky, portrét jednotlivca vsadeného do vysoko zpolitizovanej roly má čo okomentovať aj do súčasnosti. Tam je snímok možno ešte hodnotnejší, než v mierne šablónovitom a "dojmovom" uchopení totalitnej reality. Slovenské a české filmy ma zpravidla nechávajú v rozpakoch a nespokojnosti - na Nepelu ako film sa prinajmenšom dalo pozerať a udržal si moju pozornosť aj zaangažovanosť v príbehu....
Celkom príjemné aj šteklivé prekvapenie z Rakúska. Hoci ženáčov ktorí si uvedomili že značnú časť života kráčali po nesprávnej ceste, ale ešte nenazbierali kuráž vyjsť s pravdou von a zameškané teda doháňajú cez bokovky - sme videli požehnane, v tomto filmíku je to podané primerane realisticky, citlivo ale aj so suchým rakúskym humorom, ktorý to zbytočne nehrá na frašku. Naviac, váhanie hlavného ne-hrdinu skomplikuje zdravotný stav manželky, čo zasa odľahčuje uvedomenie že tendenciu zatĺkať máme v situáciach kde hrozí strata všetci. Scény z cruisingu boli svojim spôsobom roztomilé (trochu ako sledovať mierne stratených medvedíkov),...
Ako sa beznádejný gamer (nie veľmi ochotný vzdať sa svojho neporiadneho a miestami až zapraseného životného štýlu) pokúsil o rande o triedu vyššie - a ako im v tom obom (ne)pomáhali ich anjeli stráži. A že skôr než prerobiť ľudí na lepšie verzie seba (možno s väčšími sociálnymi šancami) je treba ich nechať "byť samými sebou". Hoci nápad je to - zvlášť v gay filmoch - vcelku neopozeraný, mal som trochu problém sympatizovať s hlavnou ľudskou postavou (či skôr "hlavným nástrojom"). Antihrdinovia vedia byť aspoň zaujímaví - tu by som to vztiahol skôr na premisu, než na charakter(y). ...
Napriek tomu, že sa film odohráva takmer celý v jednom byte, de facto v jednej miestnosti, nepôsobil na mňa amatérsky ani staticky, ani telenovelovo, ale solídnym profesionálnym dojmom - kamera, herectvo, iskra medzi postavami, spád deja, emocionálny dramatický oblúk, uveriteľnosť, edge. Najmä ak každoročne vnikajú húfy gay filmov s podstatne pestrejšími kulisami, ale s vizuálom na úrovni "domáceho videa". V dobe Netflixu pritom samozrejme nie je dobrý look vôbec taký problém, ale v prípade Straight som nemal ani obsahovo pocit že sledujem čosi "lacné" alebo prázdne. Som rád že sa stále dá natočiť nízkonakladové produkcia (a hoci aj v Mexiku),...
Výletné lode na Dunaji, s radmi rovnakých kajút, mi prišli vždy vcelku ako strašidelný lunaparkový artefakt. Užívať si na tomto plávajúcom paneláčiku niekoľko dní v pomalom tempe nízky výhľad na monotónne brehy lužného lesa - som považoval za svojráznu masochistickú radovánku rakúskych a nemeckých dôchodcov. Umieranie zaživa. Situovať sem romantický (!) vianočný (!!) film chce značnú dávku odvahy, možno i tuposti, alebo svojského sarkazmu. Ale z držby zmyslu pre humor by som tvorcov tejto ďalšej generickej vianočnej hallmarkovskej "taškařice" nepodozrieval. Pridajte tam Jonathana Bennetta a ... smrť neprichádza dosť rýchlo. Táto produkcia je obvykle beztak...
Remeselne kvalitný snímok, s perfektne vyladnenou atmosférou (hudobne i obrazovo). Hoci s jednoduchým (až "klasickým") príbehom - no tvorcovia ho uchopili na "gay film" netradičným spôsobom. Oceňujem aj spôsob ako dokázali balansovať medzi tým magickým/romantickým/pekným a realistickými prvkami ktoré diváka dokážu prepojiť s trpkosťou života a teda dodávajú na uveriteľnosti. Nejde pritom o štandardnú gay romancu ani coming-out... hoci je to stále príbeh o sebaobjavovaní. Sledujeme hetero (+...) chalana v komplikovanej rodinnej situácii (nezodpovedná matka, mladší brat na starosť), ktorý si privyrába sezónnymi manuálnymi prácami - pre rodinný rozpočet i na vlastné sny o úteku...
Vcelku silný festivalový film, veľmi citlivé a bezprostredné uchopenie témy, výborne zahraný, s až zarážajúco sa vyvíjajúcim dejom - ktorý prekvapí najmä situovaním komplikovaného príbehu trans-ženy ktorá túži po prijatí a žití vo vlastnej pravde práve do malého poľského mestečka. Napriek tomu nevyznieva "trápne", "nasilu", či improvizovane ako mnohé snímky "s náročnou témou" u južnejších susedov poliakov. Dej sa kľukatí pomerne širokým časovým obdobím, prechádza zo zatuchnutého socializmu do podnikavých "divokých" 90. rokov, čo dodáva špecifický charakter jednotlivým epizodickým udalostiam, s pomerne dobrou dobovou autentitictou. Odohráva sa v domácnosti, na ubytovniach, súdoch i väzení, no...
Podarený námet o náhodnom stretnutí dvoch mladíkov oddelených 80 rokmi histórie v jednej hotelovej izbe a chodbe. Hoci na odlišných realitách druhej svetovej vojny a súčasnosti by sa esteticky ešte dalo popracovať - na povrchnú "hru na retro" som si už u súčasnej generácie akosi zvykol. Iskrenie medzi hercami nie je silné, ale bolo nadávkované citlivo v primeranej intenzite aj tempe, takže ma tu nerušila žiadna neuveriteľnosť. Trochu ma iritovalo okaté a mierne afektované "zvádzanie" zo strany Petra (Callum Hart), zatiaľ čo Robert (Matthias Moret) má v sebe príjemnú civilitu, na ktorú sa dobre...
Solídny snímok vo svojej špecifickej žánrovej kategórii, ktorý ma ničím svetoborne neprekvapil (príbeh, herectvo, zápletky), ale zároveň mu nemôžem ani nič zásadné vytknúť. Je to pocitvá "commingoutovka" z malého mesta, s homofóbmi na strednej škole, pokazeným kamarátstvom i nádejou novej lásky. Nič viac a nič menej - ale niekedy práve to divák môže hľadať, čosi "klasické", familiárne, do istej miery predvídateľné. Páčila sa mi voľba hercov, ktorí nie sú na prvý pohľad tuctoví krásavci, ale človek sa na nich musí zahľadieť a môže tak objavovať rôzne črty - v ich silnejších aj slabších momentoch. Emocionalita...
Sklamanie najmä po obsahove stránke - aj keď vizuálne to vyzerá na prvý pohľad úhľdne a atraktívne. Od precízne (až príliš) aranžovaných interiérov, akože-umeleckého pozadia, až po pekné exotické exteriéry - najmä tie prímorské. Pozerá sa na to miestami veľmi dobre - žiaľ bez možnosti pohltenia príbehom to po čase začne pôsobiť sterilne, prázdne a nudiť. Príbeh geja a jeho hetero "najlepšieho kamaráta" - z ktorého sa "náhodou" situácie (gej sa zamiluje do jeho brata) vykľuje čítankový homofób - by nemusel byť vôbec zlý nápad. Takisto zasadiť dej do prostredia amerických turistov v...
Príjemné prekvapenie z naozaj neočakávaného kúta planéty. Hoci v kontexte svetovej kinematografie možno ide o obyčajný film o rôznych podobách neopätovanej alebo neúspešnej lásky - v každom prípde solídne vystavaný a zahraný - na realitu Iránu je to stále značne odvážny až drzý počin. Obzvlášť keď sa jedná o gay tematiku. Gay príbeh zaberá len jeden z troch voľne prepletených príbehov - dosluhujúci kulturista a trenér Hessam sa zapozerá do svojho nového zverenca Arshiu. Tvorcovia si nedovolili ísť explicitne ďalej, ale spôsobom podania je zasvätenému divákovi jasné, koľká bije - najmä pri scénach telesnej blízkosti...
