Všechny recenze
Kto má rád dedinské/rustikálne/prírodné scenérie a rád by si s nimi spojil nejakú príjemnú gay romacu - tak ako ja - toto je presne jeho film. Pekný a zároveň civilný, odohrávajúci sa v "drsnom" prostredí nemeckého poľnohospodárskej družstva. Dej veľmi nenáročný, vyznenie romantické a pritom nie precukrované. Svojim spôsobom dospelý film o mladíckej láske. Európske spracovanie, pozvoľné plynutie deja, žiadne nervydrásajúce vyumelkované dramatické zvraty.
Prvý plán: Pohľadný nevinný mužný mladík z kasární je uvedený do sveta odlišnej sexuality a zároveň komunity nekonformných kabaretných umelcov. Druhý plán: Militaristická dikatúra verzus provokatívne umenie balansujúce na hrane znesiteľnosti režimom, ktorý nemá zmysel pre humor. Estetika a bláznivosť vzdorujú poriadku a normalite. Portugalská aj Brazílska kinematografia je obvykle náročné sústo (spravidla nezvládnem viac než jedno za rok), no Tatuagem je film viacmenej klasický, "filmový" a pozerateľný. Úprimne, kedysi by som mal strach z prostredia, kde sa takmer nikto nesnaží napodobňovať "normálnosť" a "mužnosť" - teda "straight acting". Dnes mu aplaudujem, tak ako...
Toto nie je gay filma a gay téma (alebo skôr zneužívanie mladistvých) je naozaj epizódna. Napriek tomu je to snímok silný, s nádherným vizuálom, občas napínavým dejom, zákerne kultivovaný fašizmus 2.0 (povojnové Nemecko) skvele kontrastuje so zdanlivo neunaviteľnou túžbou po slobode, dá sa tu zamyslieť nad tým či človek dokáže existovať ako nechcený jednotlivec, alebo musí nájsť modus operandi s odpudivými ale funkčnými pravidlami toho-ktorého spoločenstva. Pod koberec pozametaná a slabo odčinená historická krivda citlivému divákovi zdvihne žlč.
Z tohto filmu som vôbec nemal zlý dojem. Čakal som ľahkú komédiu, dostal som šťavnatú sondu do života takmer súčasnej gay komunity. Prvé body má za voľbu témy a prostredia - Burning Man - bizarný, ekologicky uvedomelý, post-moderný, alternatívny, uletený, festival v nevadskej púšti. Unikátna udalosť - jediná svojho druhu a rozmeru na Zemi - niečo ako moderný Woodstock, kde sa stretávajú experimentálne výtvarné umenie, rituál (pálenie veľkej drevenej figuríny ako symbolu toho čoho sa v živote chceme zbaviť), slobodomyseľnosť (buď čím chceš - hoci aj mimozemšťanom), sexualita (akéhokoľvek odtieňa) a iné (napr. drogy ale aj ekologický...
Budeš to musieť rozdýchať. Málokedy niečo tak krásne vykoľají pohodlného pasívneho diváka vo mne. Až do konca filmu som musel hádať a hľadať, čo to vlastne sledujem. Dokument? Drámu? Kde sa jedno končí a kde sa začína druhé? Určite to nie je film, ktorý sa dá nevinne "popozerať" v dlhý večer. Vyžaduje si totiž plnú rozumovú spoluúčasť diváka, ideálne filmového nadšenca. James Franco - aktuálna nezávislá-artová tichá celebrita Hollywoodu - vynikajúci herec (napr. "James Dean"), producent odvážnych a vynikajúcich dokumentov o sexualite (napr. "Kink") a teraz aj režisér. Asi najjednoduchšie je tento jeho počin zhodnotiť ako "experimentálny...
Vidieť maďarský film sa kedysi považovalo za divácky výkon. Ani Krajina búrok sa nevymyká národnému trademarku samovražednej depresie. No napriek tomu je tento film pozerateľný, zaujímavý a svojom zvláštnym spôsobom aj príjemný. Podiel na tom má krásne zachytená "voňavá" rustikálna atmosféra, vrátane tradičných rituálov dediny (z kultúry ktorá je nám blízka) ktoré zvláštne kontrastujú s modernou témou gay lásky a dokonca trojuholníka. Je to trochu ako sen, ktorý sníva nejeden teplý človek, ktorý sa narodil na vidieku. Obvykle odchádzame do mesta, aby sme sa mohli zoznamovať a milovať a žiť so sebe podobnými - no...
Rómeo a Júlio ... klasický Shakespeare, nie však v púhej prerábke na gay romancu. Hoci by sa zdalo, že prerozprávať tento archetypálny príbeh vo vojenskom šate je len samoúčelná fantazmagória - funguje! Prostredie moderných armádnych barákov krásne kontrastuje s ľubozvučnou a náročnou shakespearovskou angličtinou a občas až bizarne autentickými dialógmi, ktoré rafinovane (ne)pasujú k odohrávajúcemu sa deju. Táto nádherná gay fantázia má zmysel, je pútavá, má šťavu. Dobre sa pozerá na výborných hercov, dráma vťahuje do deja a príjemne osvieži aj autorova schopnosť pohrať sa s klasickým vyústením - ktoré predostrie skôr ako metaforu: Z tej...
Toto je jeden z filmov vďaka ktorým som si zamiloval taiwanskú kinematografiu. Okrem nádhernej kamery, obrazov a scén je výnimočný aj v tom, že nevyznieva len ako historická dráma ozvláštnená sexualitou, ani ako púha gay romanca "na pozadí historických udalostí". Je to plnohodnotná dráma lásky (milostného trojuholníka), ktorá nesmeruje ani k happyendu ani k excitovanej samovražde, ale rafinovane balansuje v rovine smutnej trpkosladkosti, ktorú si divák stále môže vychutnať a zároveň cíti styčné body so svojim životom. Vraví sa tomu uveriteľnosť. O tú sa starajú aj neobvykle pohľadní a výborní herci - domáce hviezdy - ich...
Marco Berger sa znovu chytil "svojej témy". A vôbec sa nehnevám, že sa opakuje. Ten komu sa páčil Plán B si užije Hawaii skoro ako jeho "druhú časť". Iní mladíci, iné prostredie, iná premisa - ale znova je tu vystavaný dej na obyčajnom príbehu zoznámenia. Dvoch k sebe privedie náhoda (alebo podružné zámery), zapozerajú sa do seba, snažia sa rozlúštiť čo to k sebe vlastne cítia a nie a nie nabrať odvahy povedať si to do očí. V tomto filme si namiesto vzťahových pseudodrám človek vychutná atmosféru, civilitu, citlivú ostýchavosť a ľudskosť. Je to ako by...
Tento režisér natáča pre mňa... :) Nepochybujem, že pre mnohých bude tento film neznesiteľný - a ak budú mať trpezlivosť počkať až do konca, povedia si (a zatlieskajú) ako festivalové publikum: "no konečne". V celovečernom formáte Marco Berger vyrozpráva to, čo sa na webe udeje behom troch klikov. Svojim nenápadným spôsobom to môže byť ironický komentár k tomu, o čo všetko nás "praktické" a "instantné" internetové zoznamovanie ochudobňuje. Príbeh. Príbeh zoznámenia - zoznámenie ako príbeh. Áno, je to neuponáhľaná, nežná rozprávka o tom, ako sa po sebe dvaja heteráci pozerali a okúňali a túžili a hanbili ......
Pre mňa je to prvý z novej generácie "dospelých" gay filmov... (Weekend, Hors Les Murs, Five Dances, Test). Do zaužívaných queer žánrov ("umelé vzťahové romance", "utrpenie prostitútov", "násilie a umieranie") priniesol čerstvý vzduch civilným portrétom rodiacej sa lásky dvoch úplne obyčajných mladíkov v post-modernom západnom veľkomeste. Namiesto dramatického deja ponúka láskavosť, namiesto patetických deklamácii "navždy" a "kedy ma predstavíš rodine" a "kúpime si spolu dom a vezmeme si naň hypotéku" a všetkého falošného cirkusu normovaného mainstremového LGBT života ponúka živosť, ozajstnosť a uveriteľnosť (až na kosť), namiesto precukrovanosti pseudolásky dáva ochutnať intimitu so všekým čo k tomu...
Film stoji za to vdaka krasnej hudbe (od brnkania na gitare az po disco - originalne spracovania pesniciek) a nadhernym obrazom (do ktorych si reziser vybral aj ultra-pohladnych hercov), napriek jednoduchej zapletke a pozvolnemu takmer bezdejovemu plynutiu. Krasna audio-vizualna meditacia pre gay dusu - napriklad na temu: chciet "mat" toho druheho (pre seba, na vzdy, v ramci prevzatej formy tradicneho vztahu) verzus chciet "byt" s tym druhym, bez zavazkov, bez narokov, bez vlastnictva. Romantik verzus namornik. Hladanie osobnych priestorov a prieniku medzi nimi. Nic viac a nic menej.
Neviem pre koho je tento dokument. Ako tu uz napisali predo mnou - pre zapadniarov a LGBT mensinu bude ak nie propagandisticky, tak aspon nezmyselne nadbiehajuci putinokracii. Pre Rusov je tak ci tak mimo legalitu v ramci aktualnej spolocneskej nalady. Pekna kamera, velmi zaujimava hudba (len pre tento film prilis dramaticka - zeby sa autor snazil zakamuflovat nedostatok deja?), strasni herci (mimo nehereckych nevykonov - sledovat presladeny usmev Taliana s naspulenymi perami si ziada potapacsku vydrz). Pacil sa mi napad so vsuvkami z historickych filmov a dokumentov - len by som rad vedel ako...
Čistá ptákovina!!!
Větší blbinku (ale ne pouze v tom negativním smyslu) jsem dlouho neviděl ...
Ve vyznění odvážnější než Trembling Before G-d - prosazoval idžtihád, samostatný úsudek i řadových (LGBTQ) věřících ("Nejsme závislí na imámech. Každému muslimovi, muži i ženě, bylo přikázáno neustále se učit."). I bez toho byl ale děj samozřejmě dramatičtější, protože islám má z abrahámovských náboženství doma největší politickou moc; hlavně gayům šlo skutečně o svobodu a život, nejen o pověst nebo postavení. Tvůrci ale vsadili na pro mě ne zcela pochopitelnou metafyzičtější stránku víry; pocit sounáležitosti šel vytušit spíše ze lpění na vlastní kultuře a stesku po domově v případě uprchlíků. Přesto byli i smíření s pomalou emancipací ("Bude to džihád...
"Sestra v akci na protestantský způsob"...? Spíše úsměvný, než komediální seriál řešící nejen vztahové problémy v malém americkém městečku, do kterého přijel nový "pastor", který toho o víře věděl velice málo, ale dokázal čerpat ze své zločinecké minulosti.
Kraťásek, který snad nemůže mít nikdy ani příliš vysoké hodnocení i přes nepříjemné zpracování nijak v zásadě neurazí ...
Z množiny krátkých filmů je tento hodně nadprůměrný a i když mladí muži porušují zákony, je film hodně citlivý, niterný, s kvalitními výkony a zpracováním. Prostě izraelský ...
To, co se ve filmu tak skvěle rozehraje v první polovině, je dokonale zabito v polovině druhé. Dusný příběh gay-učitele nespravedlivě obviněného z obtěžování studenta se nakonec zcela po americku rozmělní zakrvavenou kudlou a uslzeným sentimentem. Ještě že partner ústředního hrdiny (Cheyenne Jackson) je tak pohledný.
