Všechny recenze
Ve filmu si prožijeme hned několik Vánoc. Sice bych ubral tak 30 minut na stopáži, ale ve druhé půli se příběh přece jen trochu zamotá. Možná i to se v životě může stát. Spíše doporučuju.
Z filmu mám veľmi rozporuplné dojmy - a nie je to len tým že je kdesi v priemere medzi dobrý/zlý doporučujem/nedoporučujem. Ako celok mi prišiel nesúrodý - bilo sa tam strašne zlé herectvo a nesympatické povahy s celkom milým nápadom pohrať sa s gréckou mytológiou, exotickými "dovolenkovými" exteríérmi, kurióznymi situáciami. Keď to porovnám s podobne tematizovanými Bergerovými príbehmi "o dvoch heterákoch ktorí sa do seba zahľadeli" - je to nebo a zem. Vlastne je jedno či boli tí chalani hetero, bi-curious, alebo zakomplexovaní a nevyoutovaní. Neviem či to bol zámer autora, ale vykresliť tak odpornú karikatúru...
Istým spôsobom sa to dá vidieť ako typový americký film - rodinný dom, rodinné traumy, riešime, jeden syn je gay, ty si mi urobil, ty si mi urobila - ale bolo by to v tomto prípade dosť ignorantské zjednodušenie. Na rodinný americký film je totiž dosť podarený, nepôsobí ako televízna inscenácia, ani ochotnícke divadlo, nemá lacný vizuál, herci vôbec nie sú umelí a neprehrávajú - aj keď nemusia byť zázračne nadaní. Z neznámich tvári vytiahol režisér akurát, aby to nepôsobilo nešikovne. V podstate mi v ňom všetko prišlo adekvátne, bez iritujúcich prvkov. Téma je zaujímavá -...
Po dlouhé době jsem viděl pěkně zpracovaný film, doporučuji ke shlédnutí.
Trojica rôzne dlhých krátkych filmov ktoré spája téma smrti (alebo morbidity, záleží na tom ako to divák vezme). Vizuálne veľmi ľúbivé, úhľadné, dokonca ne-amatérske, aj keď s citeľným šmrncom umelosti a naaranžovanosti. "Hipsterský barok" - pôžitok z retro sa prelieva až do estetiky Pinterestu a gýču Nory Mojsejovej. Prvý príbeh o šialenom doktorovi spája veľmi podarený (aj keď estétsky poňatý) fetiš - skvelé kostýmy - s úplne príšerným herectvom, scenárom (alebo jeho neprítomnosťou), nejasnou motiváciou postáv či smerovaním filmu. Vraj to je celé inšpirované príbehom Narcissa, ale s vyrabovanou psychológiou, bez metafory či pointy. ...
Klasický vánoční film z červené knihovny, který ničím neurazí, nijak nenadchne, spíš jen zapadne do kulis. Zajímavé je, že hlavní představitelé jsou vlastně manželé. Update: Po tom, co jsem viděl Dashing in December, musím tomuto filmu přidat.
Další z gay dárků pod vánočním stromem. Hezky zabalený, převázaný krásnou stuhou. Uvnitř bohužel byli dva plastoví Kenové zabalení ve spoustě vaty.
Míra gay obsahu je dle mého: 80% (řešili se i hetero vztahy, ale už plakát napovídá, která romance je stěžejní). Mínusy: Parametry televizní inscenace. Vykrouceniny jakožto komické vložky. Většina herců nepříliš přesvědčivá a to vč. Connera... Plusy: ...ale táhnul to Sharrett. A když jsem to vydržel, nakonec byla gay linka působivá a milá svou cudností. .
Jeden ze zástupců klasické televizní tvorby Lifetime začal reflektovat společenskou poptávku a zařadil do své produkce vánoční gay romanci. Udělal to tím nejlepším možným způsobem, pouhým zaměněním postav, bez zbytečných výstředností a výstřelků. Výsledek působí uvolněně a celkem přirozeně.
Během sledování jsem si připadal jako při listování dětskou knížkou, ze které předčítají po večerech rodiče svým ratolestem. Obrázky doplňuje jednoduchý text. Nechybí dobrý konec a jedno či více ponaučení. Oh, Mando! je zkrátka taková pestrobarevná pohádka, na kterou se hezky kouká.
Dať "určite doporučujem" v podstate tradične romantickému filmu na dôverne známu tému ako sa "chlap s chlapom zblížil" nebýva často. Musí to spraviť nielen profesionálne zručne, ale aj so suverénnou iskrou a snáď aj hlbším odkazom naviac. To všetko som si v "Iftár" v zdravej miere našiel. K profesionalite len toľko: vizuálne sa na to krásne pozeralo, film ako má byť, klasický dramatický oblúk funguje, herci sú aj sympatickí aj talentom adekvátni svojej úlohe (najmä z Michaela Cassidiho to "čosi" čo takýto príbeh potrebuje jednoducho "žiari"), hlavné postavy dostatočne načrtnuté - dokonca aj ten gýč vkusný:...
V prvom rade odporúčanie: Eytan Fox je profesionál. Na snímku (jeho vizuále) je to každým centimetrom vidieť - nejde o žiadnu amatérsku televíznu inscenáciu. Atmosféra stredomorského Tel Avivu (ktorý - slovami postavy: "chce budiť dojem bežnej krajiny Západu, aj keď je to stredný východ") je vystihnutá pekne - a už len to (plus pekný Niv Nissim ako Tomer - klišé pohľadného izraelského chlapa) udrží diváka pozerať na tú podivnosť. Asi najviac ma pritom napadla Foxova povestná prvotina: Yossi a Jagger. Ten istý kameň úrazu pre väčšinového diváka: Nalákaní na pohľadných a mužných vojakov, no akosi bezradní v...
Nie som fanúšikom žánrových filmov (obzvlášť thrillerov a hororov) no napriek tomu tento by som odporučil. Ústredným motívom je replika: "mám menej strach z prírody než z ľudí". Dvoch chlapov na obľúbenom cruisingu (kde zmizlo už zopár ľudí) naháňajú húževnatí homofóbovia. Vyzerá, že väčšiu šancu majú ak zájdu hlbšie do divočiny... čo však keď príde noc? No aj medzi situáciou spriahnutými štvancami prebieha veľmi podobná dynamika: ako medzi pavúkom a trepotajúcou sa muškou. V prvom rade sa mi páčila napínavo vystavaná dráma, kde nikto nie je tým kým sa zdá (a nemyslím to len ako typickú...
V povestne katolickom a konzervatívnom Írsku, kde ešte len pred pár rokmi zavreli posledné domy Márie Magdalény pre "padlé" ženy (natočilo sa na tú tému niekoľko ocenených filmov) - v roku 2015 v referende krajina hlasovala za alebo proti rovnosti manželstva pre hetero aj LGBT ľudí. Napriek ľudskoprávnym pochybám nad tým či má verejnosť o ľudských právach vôbec hlasovať - väčšina občanov našťastie vyjadrila súhlas - a referendum bolo nakoniec dôvodom na veľké oslavy, keďže LGBT práva získali široký mandát verejnosti, nielen dobre-mieniacich úradníkov. Žiadne "registrované partnerstvá"! Úplná rovnosť. Írsko sa prejavilo ako moderná európska krajina. V...
Nič zásadné, ale stále jeden z tých lepších. Ako kraťas mierne dlhší, takže má primerané tempo, čas na vybudovanie nálady, herci dostanú príležitosť zahrať si. Z Matthieu Dessertine-a tu vytiahli erotična až zabolí pri srdci :) Hoci "francuzáky" vedia byť noroticky ťažké, zároveň bývajú až prekvapujúco profesionálne spravené - o 1992ke našťastie platí skôr to druhé, a bez výtky. Aj na malom priestore dali filmu look, akoby nakrúcali celovečerák. Mrzelo ma ako dopadla "ilustračná scéna" s drogami a šikanou, bez ďalšieho dovetku. Mrzelo ma ako mladí potrebujú zatĺkať a neriešiť veci s tými, ktorí majú...
Slušná tretina gay filmov je variácia na tému comming-outu, schéma je približne rovnaká - a nemusí to vôbec uraziť. Aj romantické komédie či horory majú svoje šablóny a klišé - a predsa si ich radi pozrieme. Podstatné je či to funguje (iskra, chémia), nebodaj či sa to niečim líši, alebo či to pôsobí aspoň uveriteľne. V rámci "žánru" má aspoň jedna z postáv pôsobiť primerane nedostupne, alebo hetero, alebo pohltená svojou prácou/záľubou/prostredím takže o druhú sprvu nejaví záujem. A proces "nalamovania" má byť primerane napínavý, alebo hravý, alebo zábavný, alebo citlivý... Syn sa vracia na leto domov...
Německý snímek s nádechem tajemna mne přišel chvílemi velmi zdlouhavý, pocit nudy nezachránil ani exterier řeckého ostrova a bohužel v tomto případě ani výkony obou protagonistů.
Gay sci-fi nevidíme často a jeho námet - partner opúšťa milujúceho partnera na jednosmernú misiu na kolonizáciu Marsu - by vydal aj na hetero celovečerák. Akurát tento zaujímavý impulz je asi všetko inovatívne čo sa nám dostane - sám o sebe je filmík vystavaný na výčitkach a spomienkach a presviedčaní, argumentovaní, ... "Cesta ďaleko" je len katalyzátorom, ktorý obnaží nespokojnosť/neúplnosť/znudenie pod hávom dokonalého vzťahu, v ktorom sa derú o slovo zamlčané osobné ambície. Vzato ako metafora, tento pocit dusenia v čomsi zdanlivo perfektnom a potreba "iracionálneho" úteku za dobrodružstvom čohosi neznámeho a nenalajnovaného a vzrušujúceho, nájsť...
Íránský uprchlík se snaží dostat z Mexika do Řecka nebo Turecka, což ale nemůže být zadarmo. Není asi překvapením, že na to nemá, tak jde vlastně odnikud nikam. Film nemá nějaký směr nebo konec, spíš ukazuje situaci cizince v jiné zemi.
Celkom zaujímavý nadhľad nad obvyklé "typy" ktorým fandíme alebo nefandíme. Sympatický pokus o nalomenie stereotypov, ktorý by si zaslúžil ale menej stereotypné a "klasické" spracovanie. Film je žánrovo/vizuálne nerozoznateľnou kópiou čohokoľvek čo sme kedy videli z prostredí americkej rodiny a americkej strednej školy. Remeselne až tak nevýrazne, že mohol byť kľudne natočený v 90. rokoch, alebo hockedy :) Nič proti tomu - kto má toto prostredie rád, film bude pre neho aspoň trochu ozvláštnený svojim konceptom - troch portrétov ústredných postáv, kde každý ďalší dovysvetľuje tie ostatné. Zaujímavo načrtáva rôzne perspektívy na zdanlivé šablóny do ktorých...
