Twinless (2025)

Jeden z konceptuálne najzaujímavejších filmov sezóny, v podobe veľmi čiernej komédie (ak sa ju divák rozhodne takto poňať) o zatrpknutom gayovi, ktorý si vymyslí svoje mŕtve dvojča, aby si tak uhnal kamaráta. Improvizácia bez plánu vychádza, až kým je vrstiev lží príliš aj na jeho vlastný žalúdok. Oceňujem v prvom rade to, že zápletka filmu sa zmohla na viac než len na to že hlavný hrdina je teplý, na coming out, svadbu či iné klišé súčasnej LGBT kinematografie. Tiež oceňujem, že dokáže bez hanby portrétovať našinca ako antihrdinu, s mnohými nesympatickými črtami alebo činmi, tak že diváka to vlastne prirodzene postaví za chudáka heteráka. Zvedený či uvedený do tejto konštelácie, dostáva sa kvír divákovi príležitosť pozerať sa na veci očami toho druhého - čo je pre "medzidruhovú komunikáciu" vždy užitočný zážitok. No napriek tomu je hlavná postava vykreslená stále tak, že mu človek dokáže istým spôsobom v kontexte takto vystavaného príbehu fandiť, empatizovať s ním, alebo aspoň nepriať mu príliš drsný trest. Nie je zlý od podstaty, len kombinácia povahy, návykov, frustrácie a príležitostí mu umožní zachovať sa v istých situáciách spôsobom, ktorý stranou stojaci divák vníma ako amorálny. Umelecká licencia filmového príbehu zasa dovolí, aby sa tieto poburujúce situácie vŕšili jedna na druhú ad absurdum. Hoci, vzaté jednotlivo, film len odhaľuje náš potenciál v tých temnejších odtieňoch.

A aj keď by človek pri tomto náčrte deja mohol váhať prečo sledovaniu niečoho takého venovať dve hodiny života (a "komu tím prospějete?!" ... v kontexte "gay osvety" či obrazu pred majoritou) - práve tu sa skrýva jeho hodnota. Napriek rôznym krivdám, nie sme živočích dokonalý a klamstvo - možno v tých krajších farbách: zmysel pre fabuláciu a drámu - tak aby sme dosiahli to po čom túžime, je v komunite jav pomerne endemický - a mimo nej o nič lepšie. Pri troche snahy sa dá pozorumieť aj motivácii na pozadí - chronická samota, ktorou mnohí trpíme a ktorá nás často tlačí do bizarného správania. Hoci je moderná západná metropola miestom, kde už gay nemusí pred svetom obhajovať svoju existenciu - no vyprázdnenosti, sociálnej izolácie, či neschopnosti nadviazať zmysluplný medziľudský kontakt nie je stále ušetrený.

Film je postavený na veľmi drsnej a suchej forme humoru, ktorý nemusí byť každému po chuti - miestami divák zostáva paf z toho, ako sú nepísané hranice žánru a vôbec toho čo vídame na plátne prekračované - mne sa však pozeral určite ľahšie ako rôzne prvoplánové nasilu-komédie podľa prevarenej šablóny. Funguje aj vo vážnejších a rozpačitých momentoch. Čo sa týka vizuálu, zvuku a vôbec remeselného spracovania - šlo o nadpriemer a nepochybne aj preto snímok vzbudil zaslúženú pozornosť.

Pokud patříte mezi generaci, která trpí různými (sociálními) fóbiemi, raději napíší 100 zpráv, místo jediného telefonátu. Bojí se objednat jídlo v restauracích. Tankovat pohonné hmoty...Za silnou stránku berou téměř nadpřirozenou schopnost mluvit o svých (po)citech, někdy tak moc, až tím okolí ubíjí...Bude se vám Twinless líbit. Solidní exkurze do porouchaného světa.

Příběh, který se klidně mohl stát... Charismatický Dylan O'Brien...jeden člověk a dvě dokonale zahrané osobnosti. Dobře propojené, sestříhané do celku. Čas mi nerušeně plynul do doby, než se objevila Marcie. Ta mi narušila skvěle rozjetou dějovou linku. Asi jsem to uvnitř sebe chtěla prostě trochu jinak. Každopádně hodně zajímavý film.

Originální zápletka, uvěřitelné chování hlavních postav, příjemné překvapení. A pro mě naprosto okouzlující a charismatický Dylan O'Brien v dvojroli gay a hetero bratrů. Jen ta pitomá mladá holka mi trochu lezla krkem.

Cenami a oceněními ověnčený snímek Twinless mě překvapil, a to především hereckými výkony a samotnou osobou Jamese Sweeneye, který film napsal, zrežíroval a zahrál si jednu z hlavních rolí. V průběhu se to snad dvakrát malinko zadrhlo, ale jinak to mělo spád, natočeno moderně pohledem třetího tisíciletí, bylo na co se dívat. K filmu se někdy vrátím ...

Podle ukázek to vypadalo víc na komedii, ale bylo to přesně naopak. Vtipné momenty to má, ale jádrem filmu je hlavní postava, která by měla být spíš v péči odborníků. A takové filmy nemusím. Herecky velmi dobré, konec nekonec, cílovka holt nejsem.

Film vo mne prebudil záujem mrknúť sa viac na režiséra a herca Jamesa Sweeneya. Trochu psycho (neviem, či komédia), ale vskutku reálna, prepracovaná snímka. Herci vrátane ženskej predstaviteľky Marcie (Aisling Franciosi) sa naplno vložili do svojich rolí. Dvojrolu Roman-Rocky presvedčivo stvárnil Dylan O'Brien. Zaujalo ma to a podnietilo k zamyslenie (napr. spomenutie syndrómu chýbajúceho dvojčaťa...). Časom sa k snímke vrátim, lebo mám dojem, že mi čo-to uniklo.