Recenzi napsal/a DongHwa
Myslím, že sa im to celkom podarilo a scény pošteklili. Špeciál mi vyčaril úsmev na tvári a jasne dvojka na jeho konci, ale čo nepoviem, je to fajn spracovanie a japonských hercov mám rada. Nagumo Shoma Arashiho to zahral sexy. Druhý pár a na ich príbeh som bola zvedavá. Môžem povedať, že celkom fajn dokázali vyjadriť jeho tón. Suzuki Asahi - Fuma (vekom starší ako Shoma) ma celkom zaujal. Oba príbehy spracované v tejto podobe boli vyvážené. Odporúčam vám pozrieť si aj obe špeciálne časti.
Som sa musela smiať nad tým zvukom psíka hav, hav a fakt sexy Ohm Pawat Chittsawangdee, rola Mina mu sadla. Boje tiež boli k pohledáni, oddanosť k bratovi, ktorá sa zrodila z nie ľahkých chvíľ. Námetov mal seriál dosť aj vrstiev. Osobne ma oslovil práve Min a jeho starostlivosť o všetkých. Inak Papang Phromphiriya Thongputtaruk (Suea) ma zaujal tiež a musela som sa zasmiať v dobrom nad hercom Lift Supoj Janjareonborn (Q's father), uniforma mu sekne aj rola, ktorú tu hral, nemôžem si pomôcť, ale vynáral sa mi z nedávno tu na GT preloženej série https://www.gaytitulky.info/oblibene-filmy/club-friday-season-16-domestic-incident, tak...
Herec Ryu Ingkarat Damrongsakkul (Ai) je taký zlatý, rola sa mu hodila a zahral to rozkošne. Príjemná séria vhodná na Vianoce prepletená víziami v snoch. Láska v rodine, súrodenci, priateľstvá a sledovanie ohňostroja v náručí svojho milého, čo viac by si človek mohol priať aha ešte naplnenie svojich snov... viac v príbehu. 🎄
Taký stred asi tak 🙂.
Vskutku nezvyčajne pojaté príbehy o dvoch spriaznených dušiach. Zo začiatku po 1 a 2. príbehu to vyzeralo na sladké romantikuš a mala som zmiešaný pocit avšak hlavná dvojka má svojskú iskru a tá zapálila moju pozornosť. Osobne ma oslovil príbeh v 3. a 4 epizóde a potom tie konečné 7.a 8, kde sa ukazuje, ako zhruba vyzerá také hranie postáv, nakoľko sa osobný život premietne i na plátno, aké náročné je hrať. Vrátila som sa spätne aj k prvým príbehom. Páčil sa mi Ton (Fiat Patchata Janngeon).
Brutálne pravdivý film. Plakala som, zasiahol ma, pretože i v reálnom živote poznám človeka, kt. si šikanou v škole prechádzal. Všetci máme svoju achillovu pätu a oblasť, kde bojujeme, hľadáme, spoznávame sa, odmietame, prijímame. Vystihli to výstižne a oblasť nie len sexuálnej identity si môžete premeniť na čokoľvek ak ste "iný" ako okolie...
Získala si ma táto snímka najmä vzťahom dvoch bratov. Mladučký Oat v podaní 12. ročného (Ryu Ingkarat Damrongsakkul) mal už vtedy iskru v sebe, tak som zvedavá na ďalšie projekty s ním. Zaujímavo vypovedaný príbeh o "šťastí" v lotérií, či 21.ročný muž bude alebo nebude odvedený do plnenia vojenskej služby. Celkom sa im podarilo zachytiť triedne rozdiely, podplácanie ale pri odvode ma celkom prekvapil (v dobrom) postoj ku Kitty, ktorú hrala transgender herečka Nat Natarat Lakha. Po čase sa k snímke vrátim.
Ach tá ťažoba lúčenia sa dala priam krájať. S citom prevedené.
Presne ako význam skratiek v názve filmu, jasné stručné, ale... Podtón kraťasu môže vo vás znieť a rozvinúť "zložitejší" príbeh. Dostalo ma jeho posledné stretnutie.
Ach jo zo života takže, ako príbeh dávam 10. Rola matky a syna, ale i sekretárky hercom sedela a vlastne aj hlavnej postave, tým vymývaním mozgu všetkým mi šiel tak na nervy, ale, čo už v živote chce byť každý ľúbený a, ako sa vraví, keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú. Na zabitie dokonale to zahral. Pozitívne i, keď boľavé prebudenie a návrat do koľají malej rodinky - matka a syn.
Oddychovka celkom fajn so športom, udržaní klubu, výberom trénera, hráči a spoluhra... V merku som mala Nammon Krittanai Asanprakit - Que. 😉
Hm, ťažšia snímka. Mladý muž, ktorého to, čo zažil v detstve, ako si to vekom sčasti spracoval, kam to všetko vedie a, ako to dopadne medzi ním a tým kto ho zneužíval. Je to psychologická snímka, nejakým scén zneužívania fyzického sa tu konkrétne obávať nemusíte, ale to duševné...
Pôsobivý film s nádhernými hercami v doprovode príjemnej hudby. Pozrela som si ho 2x a po čase vzhliadnem ho znovu. Jeden z filmov, ku ktorým sa človek rád vráti i po desaťročiach. Tak ako cestičky v živote, iskričky v očiach, nádej i smútok a radosť zo zázrakov v našich životoch. Mám to osobne zažité zázraky v živote, tak žite a sledujte. Na um mi prišli 2 snímky The Lake House (Dům u jezera 2006) a Postman to Heaven (2009).
Jedna z najkrajších snímok, aké som v poslednom období videla. Užila som si do hĺbky každú jej minútu. Slovami by som to pokazila, z celého srdca odporúčam. Nádherné.
Séria v dychu lakornu, na ktorý je potrebné isté naladenie nakoľko skoro všetci herci sa vyjadrujú hlasnejšie, kričia, je tam kopa intríg a emócie vyšpikované na prasknutie. Milujem zvuk starých nástrojov a hlavne pri emočnejších častiach s Thianom strunový nástroj pekne podkresľoval dianie. Páčili sa mi Phin a Yang, ktorí vnášali do série odľahčenejší, vtipný a hrejivý tón. Bua bola hojivým balzamom v celej rozvetvenej rodine. Vybrali na každú z rolí tých správnych hercov a herečky, ktorí sa do toho s celou vášňou svojej duše vložili. Hlavná dvojica, tak na nich sa rada pozerám a usmievam sa v duchu, lebo...
Najkrajšia scéna ku koncu rozhovor s otcom.
Vzťah je ako plavba na otvorenom mori, kde obaja veslujú. Raz sa nesú na vlnách hore, raz dole alebo sa točia dookola a ostávajú na jednom mieste... Chrániť seba a postaviť si ochranné múry okolo, ktoré buď padajú alebo sa obnovujú. Snímka je pravdivá, bez prekážok, výziev vzťah dvoch ľudí neexistuje. Zahrali to super, a to obaja. Jesse Guinto (Harvey) je vskutku cool sexy atraktívny. 😉
"Jsem celý tvůj. Jsi za mě zodpovědný. To zní jako z černobílých filmů." To bola mini séria 🥰 tá veta na konci mi príjemný pocit rozliala po tele. V jednoduchosti je často krása. Oslovili ma herci i takéto podanie. Pohladenie na duši.
Oddychovka a jednoduchý príbeh, ktorý sa začlení do podobných s peknými hercami. Doktor Ji (Fluke Pongsapat Kankam) mi celkom padol do oka. Musím spomenúť tie ofiny hlavne u Achiho (Junior Kajbhunditt Jaidee), keď hral študentskú rolu, tak sa mi otvárali nožnice vo vrecku a dumala som či vôbec niečo vidí. Odporúčam pri voňavom čaji s príchuťou jemnej romatiky.
