Recenzi napsal/a khaktus
A zasa Scud. Neviem či to je pochvala alebo varovanie. :) Pán režisér je nepochybne talentovaný, ale aj nezávislý samorast: a to v dobrom aj zlom. Jeho tvorba pôsobí prinajmenšom vizuálne veľmi profesionálne a zaujímavo, no jeho epizodický spôsob rozprávania sa často nie najlepšie spojí. Ďalším trademarkom sa zdá byť čierny humor ak nie cynizmus, ktorý odkazuje až ku škandinávskym komédiám. Titul "Láska stojí za ..." v angličtine doslova odkazuje na fajčenie, nie cigariet (radšej nebudem komentovať prečo by to mala byť "zlá vec") - a v doslovnom poňatí tohto významu aj otvára svoj film. V svadobnom...
Neviem sa rozhodnúť medzi doporučujem a nedoporučujem. Film je to vizuálne zaujímavý, farebný, každú chvíľu chce diváka ohúriť nejaká bizarná postavička - aké človek uvidí asi len na Uráne a v Berlíne. Výberovka z toho "čo máme na Berlíne radi." A aj keď sa niektoré scény zdajú "až moc" pritiahnuté za hlavu, z vlastnej skúsenosti viem že naozaj to nie je v tomto meste nič neobvyklé. :) Jeho punkovo-undergroundovo-queer scéne svojim spôsobom vzdáva snímok hold, aj keď je to celé len akýsi pridlhý medailónik. Rôzne zvláštne výjavy a zjavy, cameo roly, boli pre mňa na ňom asi najzaujímavejšie. Samotný príbeh...
Jedovato pozitívna a až príliš didaktická miniséria o tom, "ako by to malo byť", ako by sa mali ľudia k sebe správať - s ohľadom na ich odlišnosti (obzvlášť sexuálne). Pre fanúšikov anime znalých prinajmenšom najznámejšieho Tagameho komiksu - pravdepodobne povinná jazda. Pre bežného európskeho gay diváka trochu staromódna "vysvetľovačka". Kým manga predstavuje statické výrezy/obrazy zo situácií, ktoré ako skratky svižne odsýpajú, vo filme ktorý plynie v čase treba vyplniť medzery medzi nimi, poprepájať ich - a tu už zdá sa púhe "zahranie komiksu" nestačí. Dokonca pôsobí trochu gýčovo, umelo, nasilu. Na druhej...
Tor Iben ma zaujímavý "štýl", kde sa snúbi čosi ako prísľub talentu a umelecká ambícia s do očí bijúcim amatérizmom a únavnosťou. Je tu zaujímavá a provokatívna téma ale aj výsledok ktorý sa z istých pohľadov javí ako nedotiahnutý. Zasa. :) Spôsob akým sa tematiky v Roku Tigra chytá mi veľmi silno pripomenul portugalskú bizarnosť O Fantasma. Verím, že jedným z validných umeleckých postupov je priviesť niektoré naše podivné vzorce správania až do surreálneho extrému ktorý z bežného života skoro vôbec nepoznáme (zoberme si len operu), aby tak viac vynikla ich vnútorná povaha, absurdná kvalita. Voyeurizmus...
Na jednej strane je možno film unikátny uchopením témy, časom a miestom svojho vzniku, no ako filmový útvar sa rozpadá kdesi medzi poetickým "štýlom" sovietskych umeleckých filmov (Paradžanov? Tarkovsi?) a dokumentárnou sondou do života vojakov. I sám režisér priznal, že je to "zlý" film. No beztak rozčeril hladinu po tom, čo musel byť z krajiny prepašovaný von. Vznikol ako možno vtedy ešte trúfalá kritika pomerov/pocitov v sovietskej armáde pár mesiacov pred koncom komunizmu v ZSSR. Ako smutný portrét neúprosného a dehumanizovaného sveta, kde sa mladíci stávajú súčasťou masy, donekonečna perpetuujú model šikany bažantov mazákmi - je...
Rozjímavý, typický festivalový snímok, pomerne náročný na strávenie. Čiernobiely vizuál navodzuje zaujímavú estetiku, čo pasuje najmä na rozľahlú deltu rieky Paraná porastenú rákosím - no žeby celkovo filmu pridal na "umeleckej kvalite" - neviem. Už beztak bol dej pozvoľne plynúci, nálada akosi dusivá a ponurá (č/b to len zvýraznilo), sympatie či identifikácia s postavami ambivalentná. Zafungovalo to skôr ako dokument portrétujúci každodenný osobný i sociálny život v roztrúsenej a zároveň uzavretej komunite obyvateľov delty, ktorú prepája pravidelný lodný autobus (El León), futbal a možno aj niektorými pestovaná nevraživosť k prišelcom. Postavy sú akosi stratené či zakliate...
V prvom rade, "gay interest" tohto výnimočného seriálu je 6. epizóda, ktorá v hodinovom formáte rozpráva príbeh veľmi osamelého gay muža, ktorý sníva o chlapovi z nájdenej fotografie ... aby sa pomocou jedného z artefaktov Loopu ocitol v paralelnej realite, kde jeho alternatívne Ja s týmto fešákom naozaj žije. Žiarlili ste a súťažili už niekedy sami so sebou? :) Na tomto minipríbehu ma (tak ako na celom seriáli) zaujala ľudskosť a citlivosť spracovania, miestami aj neočakávané kroky postav, mimo obvyklé klišé. Empatia je ústrednou témou celej série, kde postavy len-tak žijú medzi vedecko-fantastickými (a väčšinou hrdzavými) artefaktami...
Neviem nakoľko je téma "crystal meth" / (met)amfetamínov akútna aj vo východnej Európe, no tento dokument má myslím aj všeobecnejší presah do tém závislosti ako takej, snahy o vymanenie sa, ale aj do nedostatočností gay subkultúry a komunity ktoré sa na tomto kompulzívnom správaní jednotlivcov podieľajú. Je v každom prípade výborne natočený, so solídnym vizuálom a na púhy dokument má aj emotívny dramatický oblúk, ktorý ani príliš netlačí na pílu, no má svoju prirodzenú silu. Príbehy protagnistov sú šikovne prepletené, každého z nich predstavuje ako človeka, ktorý si nejako vysvetľuje svoj život a to čo v ňom...
Tuto celkom súhlasím s Petrovym zhrnutím. Film pitvá obsesiu až do operne absurdnej miery - čo je možno skrytá sila umenia, skúma podstatu (a niekedy prázdnotu) našich upnutí (sa na niečo/niekoho) privedené do extrémnej roviny. No neviem či naozaj niečo vo výsledku odhalí, či ponúkne východisko, alternatívu, alebo aspoň niečo ako vedomú reflexiu. Kvalitou filmu je naozaj vizuál (a občas hudba), ktoré šikovne zachycujú atmosféru (gay) Berlína. Istým spôsobom mu vzdávajú hold - odkazujúc na charakteristické zákutia, vrátane záľuby v mestských ruinách a betónových distópiách - ktoré tak pasujú ku gay fetiš fantáziám. No pridávajú sa aj...
Toto brazílske tanečné predstavenie (varovanie: žáner to nie je pre každého) z dielne "Laboratório de Práticas Performativas da USP" & "SP Escola de Teatro" ma prekvapilo famóznym vizuálom a hypnotickým hudobným podkladom, ktoré dokonale podčiarkujú tanečné (a nielen také) orgie. Zároveň je šokujúco otvorené - erotické a miestami i pornografické - neskrývajúc pred svetom žiadne "nestydaté" ani temné zákutia gay sexuálne-konzumného života. Kde-kto môže povedať, že miestami je to skoro pornografia bez hanby. No predstavenie - hoci je sex(ualita) jeho hlavnou témou - s ňou nepracuje prvoplánovo. Obnažuje, reflextuje a skúma presexualizovaný gay party/cruisingový svet do...
"[H3O] MENS je akýmsi bočným výhonkom z predošlej tvorby zoskupenia Cia. 4 para Nada, pôsobiaceho v Ribeirão Preto. Režisér vychádza z knihy "Sociálna konštrukcia bytia mužom a ženou" od Anailde Almeida - ktorú neinterpretuje doslova, bola preň skôr impulzom na spracovanie témy. Jeho cieľom nie je dať jednoznačnú odpoveď na to čo je to byť mužom (na úkor žien), alebo čo je vo svojej podstate mužnosť a mužné, zoskupenie chce preskúmať svet ktorý sa postupne otvára ľuďom ktorí si sami definujú spôsob a zmysel života. Zároveň svet kde je menej a menej času skúmať svoje sny, túžby a náklonnosti. Aj...
Snímok sa dostal do verejného povedomia ani nie tak z pohľadu obsahu, ale kvôli hercovi hlavnej postavy: Marcus Bellamy sa pár dní po ukončení natáčania (2016) priznal na sociálnych sieťach, že brutálne ubil a zaškrtil svojho partnera. Bol odsúdený a momentálne sedí na 20 rokov v base. https://www.bronxda.nyc.gov/downloads/pdf/pr/2019/25-2019%20Marcus-Bellamy-Sentenced-Manslaughter-Bronx-Strangulation.pdf Celý štáb bol v šoku - a uvedenie tohto nezávislého filmu tak verím nebolo jednoduché. Bellamy niekoľkokrát po sebe postoval statusy kde k nemu prehovára Boh a to uviedol aj ako motív vraždy. Ako zdôvodnenie na pozadí: bol užívateľom drogy crystal meth, ktorej spotreba v gay komunite je momentálne v USA takmer...
Zaujímavý mužsko-mužský duet súčasného tanca, ktorý, ako to tomuto umeleckému žánru prináleži, môže každý zinterpretovať sám. Ja som tam našiel ... vyobrazenie binárnej logiky (my/oni, červení/modrí, priateľ/súper) súťaženia a súboja, ktorá je neprekvapivo repetitívna. Zápasenie kde je každý chvíľku navrchu - a každá strana súboja/sporu je zrkadlovým obrazom tej druhej. Medzi-mužské zápasenie, ktoré je v podstate formou intimity (lebo inak "sa to medzi chlapmi nesmie"), alebo intimita ktorá je formou zápasu (lebo inak to nevieme). Hoci možno sledujeme rovnakú dynamiku, v závislosti na oblečení/vyzlečení vnímame výjav ako niečo iné, jeho iný rozmer (Je to mužné? Je to doťahovanie? Je to...
Silnou stránkou filmu je precíznosť, s akou sa snaží opísať pozadie ľudského príbehu, rôznych súvislostí, emocionálne prežívanie, tlak okolia, situáciu medzi mlynskými kameňmi - systémovej homofóbie v športovom prostredí. Obzvlášť v tom profesionálnom, ktoré viac než "pohybom pre radosť a zdravie" či "hrou s kamarátmi ako vloženie obsahu/deja do priateľstva" (tak ako sa šport v mainstemovom videní idealizuje) je v prvom rade biznisom, divadlom konzervatívnych hodnôt (tradičná maskulinita, víťazstvo, tribalizmus, partnerky ako symbol úspechu), show pre obecenstvo - ktoré je v prípade futbalu priznajme si z ľavej časti Gaussovej krivky. Mňa osobne by zaujal film, ktorý by tú absurdnú fóbiu...
Celkom milý a vkusne natočený skeč kde sa mladík vyznáva z lásky ku koženému oblečeniu. Nepovie síce veľa, ale páčilo sa mi, že ku "kusom oblečenia" načrtáva aj príbeh (scéna s domovým rozpredajom), vtipne kontrastuje nevinnú sviatočnú atmosféru s fetišom - a najmä, že ten humorný tón neznamená že jeho záľubu zosmiešňuje. Z chalana nerobí "úchyla", ale dáva mu ľudský, civilný rozmer. Samozrejme, o fetiši by sa dalo rozprávať viac a do hĺbky, nie je to úplne "leather pride", ale odkaz tohto krátkeho filmu - "vôbec nechcem byť stoj-čo-stoj normálny, bola by to nuda, nehanbím sa za to" - je...
Príbeh mladíka, ktorý sa ocitol v naoko spokojnej trojke s párom o čosi starších chlapov. Nečakane však príde vyhnanie z raja. Už dávno som nevidel krátky film, ktorý je z filmárskeho pohľadu tak perfektne nasnímaný. Desať hviezdičiek za kameru - obrazy z (filmovo-populárnej) ulice v New Yorku povyberali naozaj vkusne. Intimita medzi chlapmi - a teda nielen sex, ale naozaj intimita - vyzerá fungovať perfektne. Všetko naruší príchod - dieťaťa? (Zelkom šikovná práca s náznakmi a skratkami - levanduľové odtiene farieb na steny.) "Teraz si už nemôžeme užívať, teraz sa ideme hrať na normálny couple?" Akosi som...
Aj táto sezóna seriálu často hodnoteného ako "najlepší nemecký exportný", s celkom širokou popularitou na domácej pôde - vyšla na výbornú. Aj keď je v mnohých ohľadoch temnejšia, plná cynizmu a rozčarovania - veď rok v ktorom sa odohráva napovedá veľa. No gay motívy, ktoré sa rozohrali v prvej a druhej sérii a tak trochu aj zapadli do dramatického oblúku príbehu - Alex, Tischbier, americký vojak - tu už nijako v podstate nepokračujú, okrem Tischbiera, ktorého pretvárka príde na pretras, no už nie jeho sexualita. Hoci ma toto zamrzelo, ako kvalitná seriálová/filmová práca to stále stojí...
"Divní priatelia" sú vo výsledku celkom zaujímavý experiment, pokiaľ sa človek odhodlá pozrieť ho až do konca. V podstate je to pseudodokument (mockumentary) v ktorom skupina priateľov/milencov (oboch pohlaví) rozpráva o svojej citovo-intímnej skúsenosti s mladým bisexuálnym a supertalentovaným režisérom, ktorý spáchal samovraždu. Slzy však až tak neronia "pre neho", pretože vzťah každého jedného s ním bol náročný a pre niektorých i zraňujúci. Sam bol náročná povaha, "nič nikomu nedaroval", nemal rád keď na ňom lipli, obdivovali ho s psími očami, chceli sa mu votrieť do priazne, páchali inváziu jeho súkromia, citovo ho vydierali či kotvili...
"Polyamoria vysvetlená pre mamky a babky" je zatiaľ môj najobľúbenejší Toledov kraťas. (Znova) nie je to možno film v klasickom duchu ale skôr konverzácia, ale (znova) nasnímaná s veľmi profesionálnym vizuálom a (znova) s neznesiteľne sympatickými hercami (a herečkou). Dovolím si o kúsok dlhšiu recenziu, pretože na tému polyamorie (nie milostného trojuholníku, nie otvoreného vzťahu, nie sexuálnych orgií) som ešte film žiadnej dĺžky nevidel. Možno za poly-otvorený poly-uletený možno považovať Shortbus, ale ten mieril niekam inam aj trochu inak. Tento snímok sa zaoberá (aj keď len náčrtom) plnohodnotnou láskou - citovým aj telesným...
"Kompas" je konverzáciou dvoch skautov kdesi v olivovom háji po "situácii z minulej noci", ktorá zneistila toho "heterosexuálneho" z nich. Na jednej strane je to tisíckrát okukaný motív, na druhej oceňujem, že bol podaný s adekvátnou dávkou humoru ak nie dokonca sebairónie - takže to nepôsobí ako žiadné slizké dobiedzanie. Ako koncept celkom chvályhodné - keďže je to v podstate didaktický film, ktorý možno pustiť študentom na hodine spoločenskej výchovy - a neotrávi ich prílišným "nasilu". Celkom sa mi páčilo vyobraziť ako inak (priateľskejšie, otvoreneješie, zodpovednejšie) môže kamarát kamarátovi napomôcť so sebahľadaním. A že sa o to...
