Recenzi napsal/a khaktus
Ramin/"Ramon" uteká pred štátom sankcionovaným mučením z Iránu, aj od svojho partnera ktorého tam zanechal a sktorým ma kontakt len cez obrazovku. Nedopatrením sa ocitne v mexickom Vera Cruz, v nie práve najvzrušujúcejšej prístavnej diere, ktorá svojou náladou akosi podčiarkuje bezvýchodiskovosť jeho situácie. Skôr než svojim mikropríbehom, film vyniká ako portrét stratenej existenice, ktorá chvíľu blúdi nejakým náhodným miestom. Duel túžby dostať sa do lepšej situácie, aj bezmoci čelom k okolnostiam. Obrazne tak pripomína názov filmu - Svetlušky - ktoré uprostred tmy zasvietia, chaoticky poletujú a potom zasa zhasnú. Ľudia na dne sa chytajú akéhokoľvek náznaku možnej...
Toto bol umelecký hit sezóny "o ktorom sa veľa rozprávalo". Je to strhujúci filmový zážitok, ktorý si treba aspoň raz v živote dopriať ako povinnú jazdu ... no nezručujem dobré pocity na konci, ani to že sa k nemu bude chcieť divák čoskoro vrátiť. :D Čo sa týka gay obsahu - nie je pre film kľúčový. V bande súčasnej mládeže, naviac v umeleckej komunite, je jasné že je tu niekoľko gay/lesbických či rodovo nejednoznačných charakterov - ale "sú" tam tak ako aj všetci ostatní, rovnoprávne. Filmárske spracovanie je neobvyklé - sledujeme zozbierať...
Tento film môže skôr zaujať ako filmárska "klasika" - zaraďujú ho do Top10 britských filmov všetkých čias. Gay motívy sú naozaj len náznakové, pre súčasného teplého diváka takmer irelevantné. Miestami ide skôr o zneužívanie ako prejav svojvôle moci nad niekym iným ... no inde zasa príjemne prekvapí akousi dospelou samozrejmosťou s akou prijímajú jednu androgýnnu postavu (čo mi príde vyslovene charakteristické pre 60.-70. roky). Dielo sa sústredí na portrétovanie britského systému boarding schools, na ktorých panuje polovojenský bezcitný režim šikanovania mladších staršími (doslova otrocké slúženie a objektifikácia - až do intímnej roviny ktorá nie je vôbec...
Neublížil ani neohúril. Neviem či to bolo podivne dramatickou voľbou názvu (ani jeden z aktérov neriešie žiadne náboženské odkazy či dilemy), alebo ponurou atmosférou - čakal som každú chvíľu skôr psychologický triler - a nie dôverne známy duel vyoutovaného gaya s "heterákom" ktorý si to opakovane rozdáva s chlapmi, ale čaká svadbu so ženou a nemieni na tom nič meniť. Rozohranie s nahým chlapom pripútaným k lampe bolo zaujímavé, úvodná skoro dominantne/submisívna hra na mieste, avšak postupné "odhaľovanie zraniteľnosti", "vytváranie intímnej nálady" "citovej výmeny" - už trochu haprovalo. Čiastočne to bolo spôsobené (celkom slušne vystavanou!) temnou...
Koncept je šablónový a dôverne známy: Road trip v exotickej krajine, ktorý naruší plány, zabehané vzorce, motivácie. Otázka je ako ho inovovať alebo aspoň pútavo spracovať v n-tej variácii. Z môjho pohľadu to dvaja režiséri a zároveň herci nezvládli najlepšie. Prišlo mi to skôr ako pokus urobiť film zo záznamov z trpko-ponurej dovolenky s ľuďmi ktorí nemajú emócie. Bohužiaľ, z Islandu (aj Španielska, de iure) som videl už dosť príliš dobrých filmov. Či to bol polodokument Heima o kapele Sigur Ros, alebo s Grimsey-m konceptuálne skoro identický film Cold Fever o Japoncovi ktorý sa prichádza rozlúčiť s...
Bieda, slabé herectvo, slabá réžia, nezaujímavá kamera. Portrét zvláštneho "kamarátstva" postaveného na neustálom doberaní, vyvádzaní napriekov a vzájomnom zraňovaní ... a občasnom akože-udobrovaní, ktoré je len predohrou na ďalší podkop a šťuch do rebra. Síce rozumiem sadomasochizmu, ale nie tejto anti-emocionálnej forme. Samotný koncept - výlet dvoch chalanov z metropoly do pitoreskného mestečka v kaktusovej púšti, narážky na osobnú aj regionálnu históriu, rodiaci sa intímny záujem - by nemusel byť zlý, no tu predovšetkým ide o púšť charakterovú (a tiež umeleckú). Žiadalo by si to trochu prepracovať - odkiaľ kam chceli tvorcovia ísť, čo povedať, čím očariť. Podstatným problémom tu...
Veľmi príjemný a vizuálne očarujúci snímok - ktorý sa vyžíva v atmosfére a nedopovedanom - mi čímsi evokoval "školu" Marca Bergera :) ... koprodukcia s Argentínou naznačuje že tvorcovský vplyv tu môhol byť. Dej ako taký je pomerne jednoduchý - hetero a gay kamaráti z detstva sa náhodou stretnú v súčasnosti a v nesmelých/neistých krokoch sa snažia preskúmať čo z niekdajšieho puta pretrvalo, na čo možno nadviazať. Toto pre divákov umocňujú flashbacky do minulosti, ktoré dávne priateľstvo po malých dávkach poodhaľujú. Esteros (angl. estuaries) sú ústia riek, kde sa prílivová morská voda vmiešava do sladkej. Zvláštny liminálny...
Vcelku podarený hold životaschopnej a provokujúco-satyrickej kabaretnej kultúre Weimarskej republiky, na sklonku jej života. (A asi to najlepšie z kolekcie B.o.F.21). Veľmi rýchlo evokuje Cabaret, Aimee und Jaguar, či Bent, no ako krátky film sa vyslovene sústredí na ten okamih zlomu - medzi zlatou slobodomyseľnou epochou keď sa veľa pozitívnych zmien zdalo možných - a nadchádzajúcou dobou keď vybublalo to najhoršie z ľudí. Ako prelomový čas, šedá zóna, liminal space - odhaľuje tendencie ľudského charakteru - zotrvačnosť s miestom i navyknutými rutinami, nevôľu zutekať, popieranie bezprostrednej blízkosti nebezpečia. Ústrednou postavou je Hansi Sturm, kabaretný performer, po dnešnom...
Jeden z naozaj podarenejších krátkych filmov aké som za poslednú dobu videl. Možno nie epický zázrak, ale všetko je na ňom nadpriemerne solídne spravené. Retro vizuál a atmosféra lokálneho holičstva. Pozvoľné tempo v ktorom až do konca zápletka pekne graduje. Sympaticky nepravdepodobná romanca medzi ešte príliš mladým pomocníkom a pohľadným vojakom. Uveriteľné/nepreháňané zahranie so zdravou dávkou civility. Nemal som pocit že by niečo niekde nepasovalo alebo príliš bilo do očí. Naopak, celkom milo ma prekvapilo, ako šikovne sa tvorcovia pohrali s neistotou - medzi emocionálnym pohladením a hrozbou zranenia tam kde by to najviac zabolelo - oslobodzujúce sebauvedomenie (comming out)...
Rozumiem že niektoré archetypálne príťažlivé motívy si diváci žiadajú opakovať donemoty - a nie je na tom v podstate nič zlé. To je ako s receptom na obľúbený koláč. Variácie vzáchadzajú buď z prostredia (na Rügen-e sme ešte gay príbeh nemali), z presvedčivosti a kvality prevedenia alebo v lepšom prípade z nejakej inovácie dôverne známeho postupu. Toto je model teenegerská (T1) comming out (C1) letná (L1) romanca (R1). :D Variáciu žiaľ vidím len v prostredí. Prora bola svojho častu najrozľahlejšia budova na svete, plánovaný nacistický ľudový rekreačný rezort, v rámci programu Sila skrz Radosť. No...
Neurazí, ale ani neočarí. Celkom klasické klišé "homofób s možnou potlačenou rovnakopohlavnou túžbou", trochu rezané Billym Elliotom premeneným na akvabelu, no celé nasnímané iba okolo bazéna - a tak tomuto kraťasu nejako chýba trochu širší príbehový rozmer. Zaujal ma až ku koncu trochu netypickým riešením situácie šikany - baby fight back, yeah! - ale tak chcelo by to ešte trochu viac rozpracovať.
Spoveď tanečníka (súčasného tanca) a príležitostného sex worker-a (ako sa to v dnešnej dobe slušne volá). Jeho až prostá otvorenosť a živelná bezprostrednosť, možno i neprítomnosť zbytočnej hanby - mi bola sympatická. Jeho pohybové vyjadrenie mi však prišlo ako barové/klubové klišé. (Napadlo niekoho niekedy, že "erotický mužský tanec" go-go tanečníkov je vlastne kópiou pohybov ženského erotického tanca (zvýrazňujúca ženské črty a pohyby, pre potešenie chlapov ktorí sú na ženy) - iba performované mužskými telami? Otázka potom stojí, či je naozaj "sexi", či vôbec vystihuje a zvýrazňuje maskulínny sex-appeal, alebo sa mu totálne míňa? Možno preto,...
Zaujímavo rozvrhnutý príbeh, so zopár prvokujúcimi (a zťažka uveriteľnými) momentami, s veľmi pozerateľnými vizuálom, no so slabším scenárom, hereckým podaním a tiež "inscenačnou" náladou. Mladý tanečník, ktorý vyrástol ako sirota v decáku, sa rozhodne cez detektíva vyhľadať svojich rodičov: podarí sa mu nájsť otca, ktorý pracuje a tiež väčšinu času žije ako drag queen. Mladík sa hnevá no zároveň je zvedavý - a vydá sa na prvé prieskumy. Ako bizarne najschodnejšiu cestu priblíženia sa k novonájdenému rodičovi sa mu javí zahrať sa tiež na debutujúcu drag queen (!). A to je len začiatok ... bizarné okamihy ešte...
Búrlivá Noc sa mi pozerala veľmi zle, no nebolo to (celkom remeselne zručnou) čiernobielou formou - ktorá akoby sa jej snažila pridať punc umeleckosti. Ktovie ako lacno by to pôsobilo na farebnom videu. Problémom bol náčrt postáv, ich donebavolajúco nepravdepodobné interakcie a vývoj ich konfliktu/zbližovania. Je to svojim spôsobom mučenie diváka, ale nie vtipným spôsobom a la Kto sa bojí Virgínie Woolfovej. :) Mladý režisér (s povesťou pornografa) Marcos zakotví počas prudkej búrky u Alana (New York, vyššia stredná trieda, jemný distingovaný mladý pán) skrz spoločnú kamarátku. Alan je vytočený (hoci to nie...
Kriminálna miniséria (alebo 3-hodinový film) natočený na motívy skutočných udalostí zo Sydney v 1980 a 90. rokoch, keď na rôznych plážach a predmestiach zavraždili niečo medzi 30-80 (!) gay mužov. Televízne prerozprávanie odohrávajúce sa na predmestí Bondi vyniká najmä celkovou ponurým odkazom: nezáujem polície tieto udalosti riešiť alebo nejako spájať, odkazy na časy keď bola večernou zábavkou rôznych miestnych mladých "ísť zmlátiť/zabiť nejakého buzeranta", to ako títo (ne)dospeli a (ne)vzdialili sa od svojich xenofóbnych postojov, ako sa niektorí ironicky stali patrónmi gay klubov - a podobne. V tomto je príbeh naozaj trpko akútny. ...
Zvláštny malý hipsterský seriál o gay/bi/priateľoch z mesta, ktoré sa v queer príbehoch tak často neobjavuje: Memphis. No je to zároveň mesto so silnou hudobnou tradíciou, takže o kvalitné gitarové podmazy tu nie je núdza. Partia umelcov si tu vytvorila malú bublinku alternatívneho sveta, v ktorom sa zotavujú z tráum resp. objavujú kto sú a čo chcú od života. Jednotlivé 15-minútové epizódy sú ľahko stráviteľné, aj keď natoľko krátke, že sa zdá akoby nesmerovali odnikiaľ nikam, končia len čo sa niečo zásadnejšie udeje. Našťastie má ale 8-dielny príbeh nakoniec v celku aj svoj zaujímavý dejový oblúk a...
V podstate dôverne známy formát "americká stredná škola", ktorý sa pohráva s typickými klišé - no prekvapivo osviežujúcim a provokatívnym spôsobom. Má sympatickú mieru ľudskej láskavosti a zároveň také to požmurkávanie reality, kde občas treba v živote jednoducho prehltnúť trochu horkosti. Nesmeruje k šablónovým hapyendom, no zachováva si roztomilý nadhľad, vtip a neumelý optimizmus. Billy žije s alkoholickou matkou, ktorá ho nasiakne zmyslom pre teatrálny "glamour" a drag. Ju zbožňuje, otcom tak ako ona opovrhuje. Prácou scenáristov sa však ocitne v pekle - červenom/republikánskom štáte, na zámku (!) svojho strašidelne normákneho otca a na klasickej strednej škole....
Na jednej strane profesionálne spravená retro-dráma, s príjemným vizuálom, ktorá ma príjemne potešila severskou dospelosťou - spôsobom akým postavy (niekedy) reagujú na rôzne nepríjemné situácie. Má to ten šmrnc "zrelšej spoločnosti". Na druhej strane hlavná postava mi bola pomerne nesympatická (a vôbec, nesympatických osobností je tu celá paleta), takže sa mi ťažšie empatizovalo s "jeho príbehom". Celkovo mi to ako rozprávanie (dej vedúci odniekiaľ - niekam) prišlo vlažné a nechytilo ma za srdce. Osobne si myslím, že by tomu svedčala krátka metráž, možno 20-30 minút - zostrih scén z ktorých žiari trocha ľudskosti....
Typizovaná telenovela ázijského typu. Už dávno som nezabil 1.5 hodiny takou bezbrehou nudou. Dej plynie pomaly a bezprízorne, no nie v rozjímavých kvalitách umeleckého filmu. Zaujímavý nápad konfigurácie príbehu (aj keď vykombinovanosťou naozaj hodný skôr lacného seriálu) sa utopil v príšerne presladenej "romantickej" hudbe ktorá by bola moc aj na telenovelu, absolútne nezaujímavej kamere, patetických monológoch, otrasných dialógoch, v strašnom herectve sladučkých androgýnnych chlapčekov (nič proti trans ľuďom - ale tu ide o to najhoršie vyumelkované klišé), charakterovo nesympatických (jeden s potlačenými emóciami, ďalší so žiadnymi, tretí lepkavý ako curková voda) a bezživotne nijakých. "Blank faces." Film funguje v občasných...
Hoci je to film s gay obsahom naozaj sotva na 10%, som veľmi rád že som ho videl, zostal mi v hlave a spravil mi náladu na niekoľko dní. A to je pritom skôr ľahko post-komerčným dielkom bez zásadnejších ambícií. No uchopenie dôverne známych tém a zvratov je na viacerých miestach osviežujúco neopozerané. Naviac, so skvelým vizuálom a zaujímavou atmosférou ktoré ho posúvajú do sympaticky nadpriemernej ligy. 1. Josh Peck ako Daniel. Presnejšie postava sama - už dávno, ak vôbec niekedy, som nevidel vyobrazeného takého príjemného dobráka do morku kostí - napriek (a možno vďaka) svojej vlastnej...
