Grimsey (2018)

Koncept je šablónový a dôverne známy: Road trip v exotickej krajine, ktorý naruší plány, zabehané vzorce, motivácie. Otázka je ako ho inovovať alebo aspoň pútavo spracovať v n-tej variácii. Z môjho pohľadu to dvaja režiséri a zároveň herci nezvládli najlepšie. Prišlo mi to skôr ako pokus urobiť film zo záznamov z trpko-ponurej dovolenky s ľuďmi ktorí nemajú emócie.

Bohužiaľ, z Islandu (aj Španielska, de iure) som videl už dosť príliš dobrých filmov. Či to bol polodokument Heima o kapele Sigur Ros, alebo s Grimsey-m konceptuálne skoro identický film Cold Fever o Japoncovi ktorý sa prichádza rozlúčiť s otcom a účastní sa nedobrovoľného pekelne-rozprávkového tripu medzi snehovými závejmi - ktorý bol "hutný" a očarujúci (hoci nie gay). Nešlo neporovnávať - Grimsey mi vyšiel ako slabý odvar, nedotiahnutý pokus o čosi čo ani neviem čím vlastne chcelo byť.

Slabinou je predovšetkým príbeh - v ktorom som necítil žiadny poriadny dramatický oblúk, žiaden postupný emocionálny prerod postáv, "roztápanie ľadov na Islande", vlastne nebolo s kým cítiť, čo a ani prečo. Jeden z nich je až neživotne zaumienený nájsť zmiznutého milenca (a nevníma poriadne nič okolo seba), druhý po ňom hádže "buznie oči" (a to píšem ako so sebou uzrozumený gay) a dotiera. Zo všetkých troch mužov okolo ktorých sa dej točí na mňa išiel len nepriestupný chlad, akoby to boli len mechanické bytosti. (Ako portrét mnohých takých osobností v modernom mestkom gay svete ... ok. Portrét 1:1.) Keby to bolo o heterákoch, pochopím ... Tu mi bolo vlastne jedno čo sa zbehne a ako sa to skončí, pretože nikto vo mne nevyvolal pokus o sympatie.

Síce kamera je slušná, občasné scenérie ľadovo/kamennej krajiny "umelecké" skoro ako fotografie, ale akosi do filmu nezapadajú, akoby tam boli trochu nasilu - "aby to celé bolo pekné". Zvláštny je aj pomerne častý hudobný podmaz, od minimal po pop ktorý sa snaží imitovať rôzne akože -islandské ikony ... v španielčine. Fusion? Alebo skôr gýčová nesúrodosť? Výsledok je pre mňa rozpačitý, umelý - asi ako náznaková polárna žiara na businescentre v závere.

Při sledování jsem měl pocit, jako kdyby myšlenka natočit tento film napadla dva cestovatele až po příletu na Island.