Recenzi napsal/a DongHwa
Zvláštny príbeh, snovo boľavo zaláskovaný. Inšpiratívny na prekonanie osobného egoizmu v krokoch lásky, keď pre záchranu života druhého... Nebudem sa rozpisovať. Všetko nájdete v tomto jemne umeleckom diele. V špeciálnej časti obaja vyzerali vážne cool. 🙂 Ladili spolu a zahrali to nielen oni, ale i kamaráti blízky fajn.
Svieže ako letný tanec v príjemnej spoločnosti s niekym.
Zaujímavý filmík staršieho dáta, avšak dej ma vtiahol. Žiaľ prísť o jedného alebo i oboch rodičoch sa stáva a "nahradiť " ich pre mladšieho súrodenca je náročné. Sem tam boli scény možno "jednoduchšie", občas som vážne netušila, ako sa to všetko vyvinie a to držalo moju pozornosť. Hercom role sadli.
Dobrý preplesk, oslovilo ma to.
Dotkol sa ma tento film. Stojí za to pozrieť si ho a nielen pre mladých, ale i rodičom mladých ľudí...
Je super mať priateľov alebo stačí i jeden, ktorý vie počúvať. Tú osamelosť a bolesť cítiť. Vystihli to.
Zarylo sa mi to pod kožu, lebo... Som v živote už, čo to zažila a vážim si "skutočné príbehy". Hudba, ako spodný prúd nesie príbeh. Ak dopozeráte do konca pochopíte. Osobne vo mne rezonovali slová "...je tak ťažké nájsť kľud na niekoho hrudi a cítiť sa tam dobre..."
Srdce ma bolí, reálne zahrané. Odporúčam.
Nádherné. Pripomenulo mi to dopisy mojich starých rodičov. ღ
Moja krvná skupina, užila som si sériu a chce to pokračovanie. Som zvedavá či bude. Obaja herci mi ladili ako noc a deň. Príjemný seriál z právnického prostredia.
Predstavy dajú človeku poriadne zabrať a tu to humorno-vážne odohrali. Sympoši.
Niečo nové? Tak som si pomyslelala počas sledovania 1.dielu. Zhrniem to jednoducho, rada si mrknam do budúcna s mladučkými začínajúcimi hercami Bible (Art Pawaret Prapapornvorakul) a Khuen (Jew Aekkawit Sopasriphan) ich ďalšie projekty. Tejto sérií by možno prospela viac filmová verzia a lepšie, vierohodnejšie prepracovanie. Mojou srdcovkou tu bol Khuen.
Tešila som sa na niečo iné a hercov. Po celkovom vzhliadnutí mi najviac sedel a rezal Fadel (Joong Archen Aydin), ten jeho nezapomenuteľný sexy taneček (ani sa nedivím, keďže má blízko i k hudbe...). "Nevymáchaná držka" a optimizmus, balenie v štýle Style (Dunk Natachai Boonprasert) ma zo začiatku bralo. Dvojka Kant (First Kanaphan Puitrakul) a Bison (Khaotung Thanawat Ratanakitpaisan) spolu to umí. Počas sledovania i dopozeraní som mala zmiešané pocity. Najviac vyzdvihujem hercov a hudbu. Myslím, že všetci dostali riadne zabrať a podtón, ktorý sa niesol u mňa vo vnímaní bol, že sa nevedia do scenára napasovať, akoby im nesedel,...
Občas máme šancu ešte niečo dopovedať i, keď každý má už svoju cestu...
Druhý pár ma zaujal taktiež viac. Oddychovka, keď sa vám nechce príliš niečo riešiť, len sa nechať trošku niesť a vidieť známe tváre. A mrknúť sa na Ponda (Hilla) 🙂 má charizmu.
Druhý z páru sa mi páčil. Zobrazili rozhodnutie, ktoré (však si pozrite) prinieslo do vzťahu pokoj či? Oslovila ma veta v zmysle, túto hru už nechcem hrať.
Vtiahla ma "hra". Príbehy každého z nich, citlivé miesta, ktoré pri oslave niekto načne. Nik nie je dokonalí. Na zamyslenie v rôznych smeroch i o tom, kto sú skutoční priatelia. Rozšírila by som linku niektorých načatých rozhovorov resp. podpichovaní (Zachary Quinto - Jim Parsons). Mám rada diela, ktoré otvoria paletu rôznych situácií a ukážu správanie sa ľudí medzi sebou navzájom, vyhnutie zapadnutých vecí pod povrchom... a toto je jedno z tých, ktoré ma primäjú tiež pozrieť sa na samú seba i svojich priateľov...
