Recenzi napsal/a khaktus
Dovoľujem si hádať jedno z najvýraznejších gay filmových prekvapení tejto sezóny. Právom očaril festivalové publiká. Hoci píšem už tretiu recenziu v poradí na film o sprvu-hetero mládencoch medzi ktorými preskočila iskra, aj toto spracovanie je svojim spôsobom unikátne. Áno, nepochybne zaujme každého milovníka exotiky - až podozrivo pitoreskne krásne scenérie Tbilisi nadchnú samé o sebe, k tomu naviac tá sonda do zapovedanej gay strany v málo známej kultúre, s dosť citeľným podprahovým pocitom hroziaceho nebezpečna naviac. Príbehov objavovania, nasledovania aj zmätkovania zoči-voči svojej sexualite sme videli už neúrekom. Tento sa však odohráva v...
Filmy hypertalentovaného tvorcu (režisér, herec, kostymér a ktovie čo ešte) sa nepozerajú ľahko. Disfunkčné rodiny, emocionálne vyhrotené situácie a postavy za hranicou normality a často i príčetnosti patria k jeho rukopisu. Málokedy si ich mám chuť pozrieť "čoskoro zasa". No nikdy neľutujem že som ich videl. Ísť na Dolana je svojim spôsobom sviatočná udalosť, aj keď nie tak lacno intelektuálskym spôsobom. Samozrejme, nesklamal. Napriek vlastnej orientácií nebýva "gay identita" jeho prvoplánovou a jedinou témou, hoci býva samozrejme prítomná. Sústredí sa predovšetkým na človeka, jeho sociálne väzby, citové prežívanie. V tomto filme sa pre neho prvý krát...
Ja budem jeden z tých skalných priaznivcov, ktorým sú Bergerove filmy šité na mieru. :) Tento film presne zapadá do jedinečného svojského štýlu, ktorý niekomu sadne a niekomu nie. Tam kde iní vidia bezbrehú nudu - "nič sa tam nedeje" - ja nájdem dramatický oblúk ktorý ma dvíha z kresla. Aj keď ... Napriek tomu súhlasím, že čosi je s jeho najnovším počinom inak. Možno je trochu ... Explicitnejší? Priamočiarejší? Je to kompromis s priemerným obecenstvom, že nám tentokrát nadávkoval menej napätia z očakávania, z túžby na ktorú nemáme slová ani zručnosti ako ju dať najavo, z...
Celkom prijemny film, z ktoreho citit profesionalitu - herecku, scenaristicku, rezisersku. Aj ked priznavam je to taka artova/festivalova sablona. Ziadna tragedia, ziaden cukor, len zivot trpkosladky a trapny a nedokonaly ako byva. Film ma zaujal atmosferou, ktora je pomerne silna; exoticke prostredie Patagonie si zahra malicko tiez; a najviac ma potesila vyzrelost mladeho protagonistu (v kontraste so svojim objektom zaujmu) - a vobec zaujimavo dospele interakcie v rodine, kde rodicia zaobchadzaju s detmi ako s rovnocennymi bytostami - davaju im slovo, spoluzodpovednost za zalezitosti domacnosti, aj vlastny emocionalny priestor, priznavaju si svoje nedokonalosti. Neriesia sexualnu orientaciu svojho dietata, ale skor...
Aaaaaa!!! ... Jedovato pozitivny ... ehm, bojim sa napisat film. Predstavte si ako sa ochotnicky spolok nedelnej katolickej skoly pokusi nakrutit celovecerak o ochotnickom spolku nedelnej katolickej skoly. S ustrednym gay motivom! Ze sa to neda? Ha - da! Dialogy a "scenar" a ku koncu aj hudba z tureckej telenovely, do ktorej niekto zakomponoval didakticky letak: "Moj Syn Je Gay". Ano, je to cele utesenucke a edukativne - "takto by to malo vo svete vyzerat" ... az na postavy, ktore bez mihnutia oka recituju vnutorne monology. A este k tomu strasne, ako v hysterickej prehistorickej groteske! Ale s trochou slabosti...
Hoci film zo začiatku sleduje hetero zápletku, v priebehu deja sa rozvinie aj celkom plnohodnotný gay motív. Ako typický Bergerov počin, príbeh sa nesústredí na "riešenie veľkých drám" za každú cenu, ale skôr na neuponáhľané a trochu ostýchavé túženie, objavovanie seba sama, hľadanie cesty k spriaznenej duši. To všetko zasadené do kontextu, v ktorom to nenápadné "dianie" prirodzene existuje, nekričí z neho. Sledujeme ozajstných ľudí, ktorí majú v prvom rade život - a citové iskrenie je niečo naviac čo sa do neho pridáva. Postavy sú ľudské a neumelým spôsobom sympatické. (Áno, mám na Bergera slabosť! :) )
Teplých muzikálov veľa nenájdeš. Tento je výnimočný v tom, že nie je presladený a rádioaktívne pozitívny. Naopak, kdesi počas filmu divák zistí, že nemá žiadne pozitívne postavy. Dokonca aj typoví "dobrí chlapi" (romantickí slušňáci "na vzťahy") sa ukážu byť svojím spôsobom odpudiví (konečne v nejakom filme!) a zloduch príbehu zasa zvláštne pochopiteľný. A to je len začiatok... V tomto je to naozaj osviežujúci počin. Divák ostáva v pomykove komu fandiť - a zisťuje že nikomu - preto sa film nesleduje ľahko. No je to krásna analýza gay vzťahov - ľúbostných aj v širšej komunite - všetkej temnoty za frázami a...
Živý film - výnimočný vo svojej vlastnej kategórii. Osobne nemusím romantické komédie, za teenagerským vekom som už dávno, mám radšej náročné filmy, no predsa som si Simona dokázal užiť a na rozdiel od rôznych intelektuálnych utrpení, nemal som pocit strateného času. Páčili sa mi najmä sotva postrehnuteľné detaily a momenty, ktoré mi pripomínali frustrácie, sklamania, nemohúcnosť - z reálneho života, z môjho života. Mal som pocit, že nesledujem len niečo pekné, ale niečo, čo sa dotýka aj mojej skúsenosti. Tento film dosť vzácne načrtáva situácie, ktoré v iných gay filmoch sotva nájdem. Napriek americkej uhladenosti je v ňom prekvapivo veľa...
Pre mňa najlepší tohtoročný film gay festivalu. Na rozdiel od ostatných recenzentov som si nevšimol žiadne nezrozumiteľné skoky v čase či priestore - predsa je to len film s ambíciami vyššími než spotrebná romantická komédia odohrávajúca sa v jednom dome. A takého si vyžaduje aj diváka... Upútala ma na ňom nesmierna energia, absolútne odmietnutie sebaľútosti, suverénna sila hlavnej postavy (to čo v angličtine nazývajú "unapologetic"), odhodlanie žiť naplno a vo vlastnej réžii každý okamih - a to všetko na pozadí 90. rokov, keď pre mnohých bolo HIV stále smrteľnou diagnózou. Postavy nie sú jednoduché a predvídateľné. Film mi prišiel nesmierne...
Fascinujúca sonda do života sex-workera. Úprimne, na tento film ma nalákal okrem traileru hlavne Félix Maritaud, na ktorého sa dá pozerať aj keby kartáčoval vaňu. Nie je len pohľadný, ale hlavne ozajstný a uveriteľný. Osobne neobľubujem tristné portréty nenapraviteľných prostitútov (klišé "umeleckej" gay produkcie), no napriek smutným epizodickým udalostiam a bezvýchodiskovosti je tento takmer bezpríbehový film nesmierne pútavý. Neviem či to nazvať pozitívnou energiou: Padneš - vstaneš. Zasa padneš - zasa vstaneš. Hoci nesmiernej naivite (hlavou proti múru) a sebazničujúcemu prístupu hlavného hrdinu nemusím rozumieť, je to stále citlivá ľudská bytosť, so svojimi snami, svojim vlastným miestom v živote -...
Komu nestačil Félix Maritaud v Sauvage, tu si ho môže užiť ešte raz v podobnej roli "strateného chlapca". Mysteriózny film s dusivou atmosférou, v ktorej sýte farby kontrastujú s ponurou náladou hlavného hrdinu aj príbehu. Filmárske prevedenie je výborné, film sa pozerá dobre, je v ňom cítiť sympatická dávka životnej sily napriek okolnostiam, akurát si neviem zodpovedať na otázky typu "načo?" a "prečo?". Smutné francúzske drámy a takisto aj utrpenie teplého hrdinu - sú už svojim spôsobom klišé.
Gýč, klišé, trapas.
Príjemný film, určite uveriteľnejší a menej nabubrelý než preceňovaný Brokeback Mountain, s ktorým ho často porovnávajú. GOC má čosi zo súčasnej artovej tvorby (surovosť, pomalosť, neukecanosť) a zároveň "warm fuzzy feeling" z typických britských filmov. Príbeh je pritom jednoduchučký a neprekvapujúci, v podstate ďalší film o neľahkom comming oute (len málo gay filmov je o niečom inom) a o urazení sa kvôli nevere (heteronormativita, asimilacionizmus)... ale zároveň to bez komentára reflektuje ľudí takých, akí často naozaj sú, z rôznych dôvodov. Či v gay komunite, či v rurálnom prostredí. Páči sa mi však že je tu menej zbytočnej hystérie, umelých fráz...
Spisovateľka Margaret Atwood je legenda, rovnomenný film z roku 1990 je kultovou ukážkou distópie, no napriek tomu malo zmysel natočiť aj súčasnú verziu. Bol vyhodnotený ako najlepší seriál roku - právom. Ja by som ho postavil na roveň aj najlepších filmov roka - má výbornú réžiu, kameru, štýl, herecké výkony. Je esteticky vycibrený a zároveň dusivý. Za hlavný prínos tohto nového prevedenia považujem fakt, že napriek tomu že surreálne kostýmy a atmosféra miesta evokujú časy puritánov - flashbacky do súčanosti a vysvetlenie ako sa dnešná informatická, konzumná, tolerantná spoločnosť prepracovala k hroznému klerofašistickému režimu, ktorý narába s ľuďmi ako s...
Tento dokument je trochu rozpačitý, ale zároveň veľmi vzácny, pretože je to jeden z mála filmov o Radical Faeries (Radikálne víly) ktoré človek voľne nájde na internete. Dokument sa veľmi vlažným spôsobom snaží načrtnúť čo Radical Faeries sú pre jednotlivých účastníkov stretnutí, kombinuje magické-rozprávkové elementy s ilustráciou príspevkov od spovedaných rozprávačov. Napriek bizarnosti je veľmi blízko realite. Ako jeden z niekoľkoročných členov dodám, že animovaná forma bola zvolená kvôli pravidlám stretnutí - záznamy z nich zostávajú len medzi účastníkmi (pokiaľ sa nedôjde k inému konsenzu). Víly často neposkytujú žiadne kontakty, pretože s účasťou nemajú problém (skôr prebytok) a veria že...
Na Marca Bergera mám slabosť. Jeho filmy sú pomalé a skoro bezdejové, to čo je pre iných premisa filmu je u neho dej sám a vyvrcholenie, téma je v podstate stále tá istá: približovanie sa, oťukávanie sa, nesmelosť, neistota, nenaplnená túžba. Inými slovami nepýta sa "a čo bolo potom" (vzťah, svadba, deti, nevera, rozchod), ale skôr virtuóznym spôsobom kreslí ako sa "to" (zoznamovanie, objavovanie) dialo. Taekwondo je aktuálnym vyvrcholením tejto režisérskej snahy - a veľmi zaujímavým pošťuchnutím do života: Neriešiť niekoľko krokov do (spoločného) života dopredu, ale užívať si aktuálny okamih, keď je to po čom túžime ešte len...
Film je možno zaujímavý atmosférou a takmer neznesiteľným napätím, ktoré sa mu darí udržiavať počas celého trvania... ale zároveň mi nepríde ako ten typ bezdejového umenia, s ktorým sa dá vydržať kvoli pekným obrazom. Jednanie postáv mi prišlo nevysvetliteľne a nevydržateľne absurdné, záverečné odhalenie mi neprišlo nijak zaujímavé ani šokujúce ... jednoducho ma neuspokojilo.
Nie som fanúšikom hororov, takže vopred varujem ľudí ľakavých že ak sa dajú zvábiť na lákavých hlavných protagonistov (a samotný nápad preskúmať mužsko-mužskú sexualitu v 19. storočí), náplň filmu je z prevažnej väčšiny zlovestná hudba a "baf!". Nie som si však ani istý, či poteší žánrových fanúšikov - na plnokrvný horor to takisto nevyzerá. V každom prípade tento film je a aj pôsobí nízkorozpočtovo. Akoby ho natočili kamaráti za víkend. Škoda chýbajúceho prepracovanejšieho príbehu, pretože exteriéry sú krásne (leto, anglický vidiek) - aj keď po hodine je už aj toho zeleného lesa priveľa. Atmosféru by mohol...
Pre thajské filmy obvykle človek potrebuje svojskú slinu, podobne ako na špecifické chute ich kuchyne. Obvykle sú neznesiteľne predramatizované (Bangkok Love Story), neznesiteľne afektované (Iron Ladies) alebo totálny úlet (Sud Pralad). Príjemne ma prekvapilo, že pod taktovkou zahraničného štábu vznikol dospelý a konzistentný tvar, ktorý možno sledovať kdekoľvek za hranicami JV ázie. Je osviežujúce, že gay postava nie je ústredným trpiteľom deja, ale nie je to ani okrajový multikultúrny štek v rámci politickej korektnosti. Starší gay brat tam je, je na svojom mieste, je prijatý, hrá podstatnú úlohu ktorá sa sústredí na neho ako na človeka a...
Premisa filmu by hrozila okamžitým zamietnutím: Prefíkaný mladík takmer z ulice chce "vybartrovať" svoj príťažlivý look ("lásku" samozrejme) za trochu finančnej stability. Sadlom obalený zanedbaný stárnuci pekár bez sebakritiky sníva o krásnom mladom mäsku, ktoré zaplní chýbajúce miesto v jeho dokonalej belgickej domácnosti. Ako suverénna vychcanosť stretla slepú naivitu. (Na oboch stranách.) V tomto filme sa však naplno prejaví pravidlo - ktoré pravdu povediac na rozdiel od matematiky v medziľudských vzťahoch málokedy funguje - že mínus a mínus dáva plus. Z ohavnosti úvodu sa táto veselá dráma šikovne vymotá až k takmer muzikálovej estetike. Obe postavy -...
