Recenzi napsal/a DongHwa
Dobrý preplesk, oslovilo ma to.
Dotkol sa ma tento film. Stojí za to pozrieť si ho a nielen pre mladých, ale i rodičom mladých ľudí...
Je super mať priateľov alebo stačí i jeden, ktorý vie počúvať. Tú osamelosť a bolesť cítiť. Vystihli to.
Zarylo sa mi to pod kožu, lebo... Som v živote už, čo to zažila a vážim si "skutočné príbehy". Hudba, ako spodný prúd nesie príbeh. Ak dopozeráte do konca pochopíte. Osobne vo mne rezonovali slová "...je tak ťažké nájsť kľud na niekoho hrudi a cítiť sa tam dobre..."
Srdce ma bolí, reálne zahrané. Odporúčam.
Nádherné. Pripomenulo mi to dopisy mojich starých rodičov. ღ
Moja krvná skupina, užila som si sériu a chce to pokračovanie. Som zvedavá či bude. Obaja herci mi ladili ako noc a deň. Príjemný seriál z právnického prostredia.
Predstavy dajú človeku poriadne zabrať a tu to humorno-vážne odohrali. Sympoši.
Niečo nové? Tak som si pomyslelala počas sledovania 1.dielu. Zhrniem to jednoducho, rada si mrknam do budúcna s mladučkými začínajúcimi hercami Bible (Art Pawaret Prapapornvorakul) a Khuen (Jew Aekkawit Sopasriphan) ich ďalšie projekty. Tejto sérií by možno prospela viac filmová verzia a lepšie, vierohodnejšie prepracovanie. Mojou srdcovkou tu bol Khuen.
Tešila som sa na niečo iné a hercov. Po celkovom vzhliadnutí mi najviac sedel a rezal Fadel (Joong Archen Aydin), ten jeho nezapomenuteľný sexy taneček (ani sa nedivím, keďže má blízko i k hudbe...). "Nevymáchaná držka" a optimizmus, balenie v štýle Style (Dunk Natachai Boonprasert) ma zo začiatku bralo. Dvojka Kant (First Kanaphan Puitrakul) a Bison (Khaotung Thanawat Ratanakitpaisan) spolu to umí. Počas sledovania i dopozeraní som mala zmiešané pocity. Najviac vyzdvihujem hercov a hudbu. Myslím, že všetci dostali riadne zabrať a podtón, ktorý sa niesol u mňa vo vnímaní bol, že sa nevedia do scenára napasovať, akoby im nesedel,...
Občas máme šancu ešte niečo dopovedať i, keď každý má už svoju cestu...
Druhý pár ma zaujal taktiež viac. Oddychovka, keď sa vám nechce príliš niečo riešiť, len sa nechať trošku niesť a vidieť známe tváre. A mrknúť sa na Ponda (Hilla) 🙂 má charizmu.
Druhý z páru sa mi páčil. Zobrazili rozhodnutie, ktoré (však si pozrite) prinieslo do vzťahu pokoj či? Oslovila ma veta v zmysle, túto hru už nechcem hrať.
Vtiahla ma "hra". Príbehy každého z nich, citlivé miesta, ktoré pri oslave niekto načne. Nik nie je dokonalí. Na zamyslenie v rôznych smeroch i o tom, kto sú skutoční priatelia. Rozšírila by som linku niektorých načatých rozhovorov resp. podpichovaní (Zachary Quinto - Jim Parsons). Mám rada diela, ktoré otvoria paletu rôznych situácií a ukážu správanie sa ľudí medzi sebou navzájom, vyhnutie zapadnutých vecí pod povrchom... a toto je jedno z tých, ktoré ma primäjú tiež pozrieť sa na samú seba i svojich priateľov...
Tak tu sa mi chcelo zakričať, zakričať, že ach už je koniec? Niektorý scénam by som ubrala a tým podstatnejším aspoň pre mňa pridala a ďalšie rozvinula. Postavy oboch hlavných protagonistov ma zaujali a vlastne tá dusná, nevyjasnená záležitosť medzi nimi ma držala od prvých chvíľ po poslednú. Na konci s výkrikom dokelu už je koniec. Film som vnímala akoby obe hlavné postavy žili svoj príbeh (i ten, čo človek cítil, ten tichý nerozpovedaný) a okolie okolo nich svoje príbehy.
Mne sa páčil tento film. Sem tam aj vtipné (macho Akira v kuchyni 🙂), šteklivé (Japonci občas pôsobia ako kus ľadu, ale pod povrchom žhavý ako láva) a pod hladinou ľudské. Vnímavosť otca, ktorý ani nerozpráva a pošeptá synovi, nech zavrie reštauráciu, lebo vníma jeho osamelosť a bolesť, starostlivosť matky o otca. Spriaznenosť Takeshiho a Kazuyoshiho i po rokoch odlúčenia. Voňalo to človečinou a dobrý pocit mi ostal i po skončení filmu.
Živý príbeh pri začiatku som tuhla, koniec ma rozplakal a dojatie prehĺbil. K srdcu mi prirástli obaja, hlavne Sin Ju Yeong (Lee Sun). Schopnosť postaviť sa veciam v živote, snažiť sa pochopiť, meniť. Drsnosť a tvrdosť výchovy, krutosť, keď ubližujem zo slabosti vlastnej tomu koho "milujem" - Ha Hyeon Ho (zahral ho Jang Yeon Woo presvedčivo a jeho rola bola tiež zaujímavá). Schopnosť napraviť a premeniť vlastnú skúsenosť, bolesť a pomôcť (Do Hoe) iným (dieťaťu Gwang Mo). Spojiť prerušenú niť, ktorá drží dve duše spolu. Inšpiratívny film a nádherná hudba. Vrátim sa k nemu časom.
