Recenzi napsal/a DongHwa
Tak tu sa mi chcelo zakričať, zakričať, že ach už je koniec? Niektorý scénam by som ubrala a tým podstatnejším aspoň pre mňa pridala a ďalšie rozvinula. Postavy oboch hlavných protagonistov ma zaujali a vlastne tá dusná, nevyjasnená záležitosť medzi nimi ma držala od prvých chvíľ po poslednú. Na konci s výkrikom dokelu už je koniec. Film som vnímala akoby obe hlavné postavy žili svoj príbeh (i ten, čo človek cítil, ten tichý nerozpovedaný) a okolie okolo nich svoje príbehy.
Mne sa páčil tento film. Sem tam aj vtipné (macho Akira v kuchyni 🙂), šteklivé (Japonci občas pôsobia ako kus ľadu, ale pod povrchom žhavý ako láva) a pod hladinou ľudské. Vnímavosť otca, ktorý ani nerozpráva a pošeptá synovi, nech zavrie reštauráciu, lebo vníma jeho osamelosť a bolesť, starostlivosť matky o otca. Spriaznenosť Takeshiho a Kazuyoshiho i po rokoch odlúčenia. Voňalo to človečinou a dobrý pocit mi ostal i po skončení filmu.
Živý príbeh pri začiatku som tuhla, koniec ma rozplakal a dojatie prehĺbil. K srdcu mi prirástli obaja, hlavne Sin Ju Yeong (Lee Sun). Schopnosť postaviť sa veciam v živote, snažiť sa pochopiť, meniť. Drsnosť a tvrdosť výchovy, krutosť, keď ubližujem zo slabosti vlastnej tomu koho "milujem" - Ha Hyeon Ho (zahral ho Jang Yeon Woo presvedčivo a jeho rola bola tiež zaujímavá). Schopnosť napraviť a premeniť vlastnú skúsenosť, bolesť a pomôcť (Do Hoe) iným (dieťaťu Gwang Mo). Spojiť prerušenú niť, ktorá drží dve duše spolu. Inšpiratívny film a nádherná hudba. Vrátim sa k nemu časom.
Ľudské príbehy so všetkým utrpením i nádejou a šťastím, láskou, oddanosťou a vernosťou. Premenou seba samého na niekoho lepšieho... Posledná časť bola podstatná a zohriala, nádej vliala. Krásna séria vyladená myšliankami v podobe vody a obaja herci ma oslovili. More a rieka, vody, čo tečú vedľa seba, ktoré sa spoja a sem tam oddialia, aby sa opäť našli, spojili a... Odporúčam, pozrite si.
Sexy a s krásnou hudbou i túžbou.
Spánok je naozaj dôležitý. Uletená komédia, ale koniec hovorí za všetko. Dobrý spánok a sPOKOJnosť sú na nezaplatenie. 😉
Trapas jak... Zahral to hošan super, z tých nervov by sa človek ani sa nedivím, čo.
Výstižné a úplne to chápem. 🙂
Zísť z cesty a prísť o to najdôležitejšie v živote a nie, nie je to majetok, bývanie "istota" ako si často myslíme, keď nám chýbajú potom tí, s ktorými by sme to zdieľali. Táto emočne nadupaná snímka to priam na zabitie, a to doslovne ukazuje, čo dokáže ľudský hnev, ústiaci do nepríčetnosti, násiliu... Kým sa spamätáte a ostanú vám len oči plné sĺz. Jasnejšie odtiene v nej vyladí kúsok krásnej romantiky, hudba, prostredie. Bola som zvedavá na Jeffa Satura (Thongkam) - naspieval aj k tejto snímke krásnu skladbu Rain wedding. Sympatickí boli aj obaja ďalší mužskí protagonisti a verím, že...
Po dopozeraní sa usmievam a mám z tejto snímky dobrý pocit. Človek sa zapotí z tých predstáv a dilema opäť povedať, či mlčať a niekedy nás prekvapí ten druhý. No budem sa usmievať dnes jak... Keď si na toto spomeniem. 😂
John (Ivan Mok), citlivo zahral prípravu na vyznanie citov kamarátovi, ktorý sa mal odsťahovať. Povedať alebo radšej mlčať? Neprezradím, mňa oslovil John.
Sladký bombónik, ktorí si vychutnáte v každej síce kratšej, ale výstižnej časti tejto snímky. Páčila sa mi tá pomalá premena každej z postáv a zaľúbenie sa dvoch párikov. Výstižne to vyjadril Peng (Jin Yun) Seanovi ( Raiden Lin) "Neslyším, ale ten zvuk vidím ve tvé lásce ke mně. Sice neslyším, ale vidím." Oslovila ma aj Song Su He (Lee Yu) ktorá i, keď nechtiac zranila svoju lásku, predsa len stála značnú časť života pri ňom (Peng) a dokázala napriek svojej bolesti ísť ďalej. Myslím, že jej pocit najlepšie vystihujú tieto slová v rozhovore s Zheng Yu Nong...
Hm, veľmi zvláštna snímka a možno ani nie, čím ďalej tým viac sa natáčajú diela s paralelnými svetmi, stretnutiami spriaznených duší. Má svojské čaro predošlých liet a videla som ju od vydania už pár krát. Otvára kopu otázok v živote človeka, lásky, stretnutí, ale i úmrtia, znovuzrodenia. Nechávam si dvere otvorené, lebo až tak jasno v istých témach nemám a vnímam toto dielo ako načrtnutie možných vnútorných prianí a túžob po tej jedinej pravej láske. Celkový dojem mám však trochu smutný.
Odporúčam, keď ste správne naladení. Začala som to pozerať a nedopozerala, odložila som si to na iný čas a nebanujem. Oceňujem ako málo slov, skôr výrazy a pohľady, obšmietanie sa a krúženie okolo seba, vedia herci znázorniť. Pripravte sa na bôľnu dávku utrpenia zaľúbenosti, keď neviete či je lepšie mlčať alebo prehovoriť. Obom sa to podarilo zahrať. A navyše v rozhodujúcich chvíľach v živote človeka, ale to sú zrejme všetky naše kroky a činy sa ukáže, kto je ozajstný kamarát. Snímka pomalšia, ako keď vlna naberá na sile a máte dojem, že už to nevydržíte alebo si nasaďte potápačskú masku...
Nosná téma celého príbehu je eutanázia. Perfektný seriál s kopou zápletiek, ktoré sa postupne vyjasňujú. Chytil ma od prvej časti a dala som šupom komplet jazdu až do konca. Vybrali fajn hercov, kapitán Thiu (JJ Krissanapoom Pibulsonggram) a tá jeho skoro nemiznúca čiara na čele, ako pátral, dumal, hľadal a chcel vedieť pravdu. Nenájdete tu roztomilú alebo žhavú linku, myslím však, že do role doktora Kana vybrali vhodného herca (Tor Thanapob Leeratanakachorn) a tú priam podivnú "chémiu" nasiaknutú skôr podozrením, zahrali obaja dobre. Páčila sa mi aj doktorka z patológie Rin (Prim Atchareeya Potipipittanakorn). Dobrý seriál a inšpiratívny, výborné rozhovory....
Wau, tak to je vážne perla staršej a netradične poňatej kinematografie. Očarilo moju dušu Japonsko ešte v nástich rokoch. Vyrastala som na ich filmoch a táto poeticko drsno čisto-jasne a snovo-hmlisto, rázna, ako sek katanou prevedená snímka ma dostala. Prebudila vo mne staré korene.
Človek občas nevie, či nie je lepšie mlčať. Boľavé a snáď do budúcna už konečne začnú ľudia brať človeka ako človeka.
Sny a fantázie sú občas farebnejšie a krajšie ako "Realita".
Ale nieeeeeee, nehrám sa ešteeeee. Dobre tanec je moja srdcovka, takže nebudem objektívna. Krásne načrtnuté a skoro som aj dýchať zabudla pri pár scénach. 💓
Milujem, keď sa niekto miluje i po rokoch, v staršom veku... Nádherný film, vedela som sa vžiť aj do manželky, spoločné prvé roky, dieťa, osamelosť. Krásna hudba, príjemné a skôr jemné spracovanie boľavých tém. Až na tie cigy, čo neustále fajčili všetci. Odev, účesy, vystupovanie, hranie dokonalosti na verejnosti a doma osamelosť každého z nich a pritom možno "priateľstvo" dvoch duší na celý život - muž a žena a v pozadí láska oboch - muž a muž, a predsa i žena. Odporúčam.
