Recenzi napsal/a khaktus
Stretnutie drzého mladého maséra a chlapa na neskoršom konci stredného veku, ktorý si za "služby" platí - bolo rozohrané vtipne. Chvíľu som roloval oči stĺpikom, keď mladý začal staršieho zasväcovať do tajov zoznamovacích aplikácií (neviem si fakt predstaviť panica v tejto oblasti, aj toho najza-closet-ovanejšieho) - jednak že to je už svojim spôsobom klišé gay filmov a pôsobí neuatenticky, ale aj preto, že mladík vyrukuje s tým najtupejším chápaním "ako sa to tam má správne robiť" - v skratke vystihol čo je na online datingu fundamentálne pokrivené. Našťastie sa dej uberie morbídnym smerom -...
Film s potenciálom stať sa populárnou gay klasikou, splnený sen hipsterskej doby, ozdravný pobyt v sebavedomej a zároveň ľudskej kultúre západoeurópskej krajiny, romantický epos ktorý nejde do gýčového extrému, ale aj scenár, ktorý si žiaľ nie raz podráža nohy menej uveriteľnou psychológiou postáv a nadizajnovanými zvratmi. V prvom rade - rád som ho videl. Oneskorený film z prostredia gay rugbyových tímov ktorý tu už dávno mal/môhol byť, ale udial sa až teraz. Film kde nikto konečne nerieši či sa (ne)môže vyoutovať. Toto už majú všetci dávno za sebou. Spolu tu súperia rôzne regionálne gay tímy a v...
Mám rád zvláštne hybridy - hoci toto je film žánru romcom, mal pre mňa zaujímavý ironicko-sarkastický edge naviac. Načrtol aj smútok či roztrpčenosť z dynamík a klišé vo vnútri gay komunity. Vizuálne sa mi sledoval príjemne, obsahovo bol stráviteľný, bez nadbytočného "nasilu", dokázal si zdravo uťahovať z typických scén a momentov v rámci žánru i gay života (na Západe). Hoci nie som fanúšik romantických komédií, vo výsledku som mal práve zo zmieneného nadhľadu filmu nad svoje vlastné mantinely podobne dobrý pocit ako z nedávnej "žánrovej sestry" Bros (2022). V prvom rade musí priemerný divák...
Celkom obstojne rozhraný príbeh chlapca, ktorému prasknú nervy a ujde od svojej sekírujúcej matky a ocitne sa na Vianoce v láskavejšej rodine a zažije si úplne inú atmosféru sviatkov, vrátane intímneho zblíženia s druhým chlapcom. Bez ťažkotonážneho pátosu a gýča z väčšiny vianočných filmov, ale stále s relatívne predvídateľnými vianočnými prvkami a neodbytne "hrejivou" atmosférou. Úvodný výstup z matkou sa takmer zle pozeral, na mieste by bolo škrtenie, no Charlie reaguje pochopiteľným útekom. Nebrániť sa a byť submisívne ticho sa zdá byť jeho naučenou stretégiou vyrovnávania sa - je zaujímavé ako ju pokusne zatlačí do extrému keď...
Máš chuť na rozhádanú vianočnú rodinu, trocha bigotnej zaťatosti a Jeeeeezusa každých 5 minút? Jenkinsovci možno splnia tvoje vianočné prianie. Ďalšia umelá produkcia, ktorá napriek všetkému povinnému vianočnému dekoru nezvláda ani len vyvolať to gýčové farebné voňavé sviatočné čaro. Pre niekoho môže byť toto vítaná zmena - realistický prvok - "nech sa na seba neškľabia ako z letáku, ale nech sa 1.5 hodiny zraňujú". No na vianočný film tu chýba predsa len akýsi znesiteľný framing - a tým nemyslím toporné dialógy a americké vianočné rituály, ktoré pripomínajú to najhoršie z Hallmarkovskej produkcie. Zaujímavé...
Hodnotenie v rámci vianočného žánru. Zaujímavý nápad na "ochutenie" predvídateľného deja - ako vianočná hra na hľadanie pokladu - ale ak aj mala nejaký potenciál, scenár, réžia i hranie ju ubije do ničoty. Punčové hodnotenie: nepríjemná opica/kocovina, bez príjemného rozjarenia, prevláda chuť plastového kelímku. Pre mňa, v porovnaní s režisérovým predošlým teplým vianočným pokusom - Dashing in December (ktorý mi vôbec neublížil, naopak v rámci žánru bol príjemne neškodný), táto ma výrazne sklamala, ak sa to v rámci žánru ešte vôbec dá. V prvom rade, svoje vlastné D.i.D. vykráda - od vidieckej romantiky uprostred lesov až...
Pri všetkom tom sviatočnom "božom dopustení" ktoré som v posledných rokoch zhliadol - a bol náležito otrávený a opatrný - ma D.I.D. príjemne prekvapil. Alebo neprekvapil nepríjemne. Stále celkom úspech. Ak by mal niekto chuť na "gej vianočnú rozprávku" - pri všetkom vedomí čo od žánru "vianočného punču" očakávať - tento by som neváhal ponúknuť ako menej toxickú ochutnávku, bez zbytočného cukru, s mierne civilnejším vizuálom a ľudsky prístupnými scénami. Možno časť úspechu tkvie v tom, že D.I.D. neprodukoval ani Hallmark ani Netflix, ale MTV? Tá má predsa len o čosi otrlejšie a cynickejšie mladé publikum....
Tak ako pri iných filmoch tohto formátu, nasilu som sa usmieval skoro celú dĺžku trvania. Na rozdiel od iných, tu som sa za to hanbil. Priznám sa, nemám rád a nesledujem horory, pretože väčšinu filmu sa na ne prosto nedokážem pozerať. Toto bolo asi prvý krát, keď som si zakrýval oči a odvracal hlavu pri nehororovom - romantickom filme. Umelosťou a trápnosťou. Nakoniec som sa aj rehotal - ale na svojom utrpení. Chápem že vianočné filmy sú "žáner" sám o sebe. Producenti vedia že divák očakáva "warm fuzzy feelings", primeranú dávku vianočných svetielok, sobíkov, Santov, červenej bielej...
Vizuálne ľúbivejší a súčasnejší look, trochu bizarné ak nie "toporné" vedenie hercov, v niečom uhladenejší a menej fraškovitý scenár - seriálová podoba dvadsať rokov starého filmu má čas vyrozprávať niektoré anekdotické motívy v detailoch, aj keď nie vždy zaručene viac "do hĺbky". Zaujímavé a príjemné dielo samo o sebe, ktoré ale svoju predlohu nezatieni. Napriek tomu, že Le Fate Ignoranti nepokladám za "remeselne najlepší film" na festivalovej úrovni - vo svojom čase (Europride v Ríme) asi vznikal s istou dávkou dobre mieneného aktivizmu - no predsa patrí medzi moje top gay filmové srdcovky. Vízia alebo idea...
Tak ako príjemne som bol prekvapený (napriek svojmu odporu ku komédiám) z prvého dielu kreviet, ktoré mali hlavu aj pätu, príbeh a dramatický oblúk, drzý humor i smutnú závažnosť, erotiku i fraškovitosť ... tak veľmi som bol sklamaný z pokračovania, ktoré je v mnohých ohľadoch naivné, nasilu, až miestami hlúpe. Vôbec by mi nevadila oprávnená kritika pomerov v Rusku, ktoré sú omnoho horšie než je konšpiráciami a "prečítal som si na internete" zmanipulované východoeurópske obyvateľstvo ochotné veriť - ale keby si aspoň tvorcovia spravili základný decentný rešerš, viac než na úrovni vedomostí mestskej s prepáčením buzničky,...
Veľmi citlivo spracovaný portrét transrodového človeka, na ceste k tranzícii, natočený vo veľmi bezprostrednej až takmer dokumentárnej forme - no stále s decentným filmovým vizuálom na ktorý sa dá príjemne pozerať. Napriek pomalému "artovému" tempu nenudí - ak má divák vôľu vcítiť sa do človeka menej obvyklej identity. Práve tu má film svoju silnú stránku - možnosť porozumieť niekomu s veľmi neštandardným prežívaním a príbehom. Rafi v rôznych scénach s nápadníkmi a milencami - či už na prvom spoločnom drinku alebo rovno v posteli, so všetkými nedorozumeniami i sklamaniami - popisuje svoje aktuálne uchopenie vlastnej identity. Od...
Jeden z tých filmov, ktoré nejde ani odporučiť, ani neodporučiť - treba si ho pozrieť, vychutnať/pretrpieť a spraviť si vlastný názor. Predošlé gay (?) filmy režiséra: Odete, O Fantasma, Ornitológ - budú myslím dostatočným varovaním na úvod. Prelud je nepochybne bizarný, ak nie surreálny, miestami pekný pre (gay, mužské) oko, ale zo značnej čast aj rozvláčny, bezprízorný, ak nie priamo nezaujímavý. Keďže sa najmä Ornitológ stretol so zvláštným záujmom (podľa mňa nezaslúženým) gay publika - zlomyseľne odporúčam nechať sa zvábiť sexi Bombeiros/požiarnikmi, ktorí sa producírujú v šatni v jockstrapoch a len tak z kratochvíle predvádzajú nahé inscenácie...
Možno to nebude sústo pre každého - Matúš Krajňák, a.k.a. vloger Milan je výstredná postavička, nehanbí sa za seba, roztomilo sa predvádza ako influencerská diva so šarmom, ktroý/á/é/í nemajú zbytočné zábrany a pýtajú sa celkom zmysluplné a dôležité otázky z intímneho života - hoci zabalené do prístupného formátu farebnej a ukecanej frašky. Kto to má v hlave usporiadané a nežije mentálne "vo Východnej Európe", ale v civilizácii v 21. storočí - sa dobre zabaví a možno aj niečo naučí. Surreálnou vytočenou minisériou, ktorej základom je sex-pozitivita a otvorenosť bez servítok - sa mihnú aj "hetero" aj "homo"...
Aj keď mi nie je téma transrodovosti najbližšia, tento film upútl moju pozornosť. Odohráva sa v tónoch klasickej francúzskej civilnej drámy, aj keď v kratučkom formáte. Predstaví netradičné zoznámenie sa a zvláštnu gay eskpádu trans-muža a chalana z Latinskej Ameriky, ktorá možno vyústi v niečo viac. Aj keď som na začiatku tŕpol, lebo sa film mohol zvrtnúť na klasickú gay/trans-bashing poviedku z predmestského sídliska - no dvaja chalani skončia v posteli - a zvyšok je už príjemne, citlivo a eroticky šťavnato znázornená intimita dvoch netuctovo sympatických tiel.
Jeden z najpríjemnejších krátkych filmov FFI 2022. Farbený a pohodový, ako sa na Vianoce patrí - aj keď z úplne iného kultúrneho prostredia - a snáď preto bez lacného Hallmarkového gýča. Ak tam predsa len je, prekrýva ho dobre fungujúcim humorom i napätím. Predpokladam že ide o rodinu pakistanských imigrantov - zkoprodukovaný bol v severnej Amerike - pretože sa tu ani tak nerieši sexuálna orientácia, ako skôr zapadnutie do tkaniva milo výstrednej rodiny. Jej dominou je staršia sestra s hviezdnymi maniermi, ktorá má vo zvyku nárokovať si všetko (ne)schvaľovať. Prejde Luz zlomyseľným testom? ...
Joyland je film, ktorý zaznamenáva úspechy na svetových festivaloch, no paradoxne bol v krajine svojho pôvodu zakázaný (dnes tam premietajú iba scenzúrovanú verziu). Komu by nedocvaklo - odporúčam naivný ale trpký dokument BBC3: "How Gay Is Pakistan". Joyland však svoju prekvapivú no zďaleka nie nepravedpodobnú romancu predstaví filmársky zručne, primerane epicky, farebne, voňavo, bez servítok ale s pochopením - a predovšetkým zvnútra svojej vlastnej kultúry. Remeselne je spracovaný na výbornú - až mi bolo ľúto úzkeho formátu (3:4), zaslúžil by si lepšie. Beztak ma to nerušilo, uvedomil som si to až ku koncu filmu. Provokatívne by...
Nepochybujem, že stačí povedať gay+vojaci a istá časť publika veľmi rýchlo k filmu zkonverguje. Obzvlášť že je tuto zo susedného Rakúska. A ešte viac, že je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Fimársky je to pekne vystavaný film ktorý bude relatívne prístupný širokému diváctvu - nie je to žiadna rakúska artovka, ale ani uhladená farebná hollywoodska produkcia. Celkom znesiteľne balansuje kdesi na pomedzí. Úprimne, prvá hodina vojenského drilu a šikany - obzvlášť od sadistického psychopatického Eismayera, ale aj tej klasickej "medzi vojakmi", keďže (asi v nultých rokoch) je Mario už vyoutovaný a nerobí so sebou tajnosti - sa môže pozerať...
Formálne veľmi klasický film, ktorý v pomerne štedrom časovom rozsahu vyrozpráva komplexný príbeh s veľmi známym dramatickým oblúkom - na tému "ako to bolo v temnejších časoch". Možno až tak zásadne neprekvapí, no napriek tomu má v súboji: moralizmus normálnej väčšiny verzus nekonformný jednotlivec - čo povedať aj v dnešnej dobe. Rozprávaním sa mi zo začiatku zdal rozvláčny a ošíval som sa, no postupne som sa dostal "do deja" a v druhej polovici ma udržal zvedavosťou prikovaného k sedačke. Tento film sa jednoducho neponáhľa, chce vysvetliť pozadie vzťahu dvoch hlavných postáv, aj tortúr akými ich (každého inak)...
Chaperone = Sprievodca. Už dávno so mnou žiaden film - nieto ešte kraťas - tak nezatriasol a nezanechal tak výraznú stopu a myseľ v nekľude. Divák ostáva možno zhrozený, fascinovaný, a pripútaný k vlastným nezodpoveda(teľ)ným otázkam k tomuto zvláštnemu príbehu. Popiska filmu je mierne kostrbatá ak nie nepresná. No uznávam, že je ťažké o ňom niečo napísať a naznačiť tok deja, ale pritom nepokaziť ďalším divákom pôžitok z temnej hry, ktorú s nimi rozohrá. Nejde tu ani tak o pointu, ako skôr navigovanie medzi rôznymi možnými vysvetleniami, ktoré vrstvu po vrstve vyvstávajú v hlave diváka, ktorý...
Zvláštna, islandsky-ironicky-sarkastická pocta akčným filmom z 80. a 90. rokov, s nadmieru drsnými anti-hrdinami, ktorí skrývajú a uchopujú svoje gay "tajomstvo". V tomto rozmere ju asi treba vnímať i hodnotiť - pretože divácke reakcie boli extrémne pozitívne aj negatívne. Tí čo zostali, zostali do konca a do konca sa aj šli poč...ť od smiechu. Mať trochu nostalgických spomienok na subkultúru akčných filmov z prelomu milénia, s natvrdlými jednorozmernými postavami, ktoré akoby písali definíciu slova "mačizmus" - je nevyhnutné pre jeho "pochopenie" a zhliadnutie. Pretože im vzdáva poctu v naozaj cielene gýčovitom retre - s klišé sa hrá...