Podrobnosti recenze

Dosť sklamanie - možno aj preto, že som sa tešil na niečo šťavnaté z argentínskej školy, na spôsob Bergera a kol. Samozreme vizuály - a aj mužské objekty - sú dosť pekné, s profi nostalgickým hipsterským filtrom - ale to bolo asi jediné na čo som sa tu dokázal pozerať. Príbeh, dráma (vo filmovom duchu, nie gay sebadramatizácia), vývoj, iskrenie, dôvod na emocionálnu účasť - sa tu akosi neocitli.

Jeden z partnerov - aby sa cítil užitočný a produktívny, predáva na malom stojaníku na záhrade izbové kvetiny. A treba ho brať vážne! Niečo tak banálne, zimprovizované, "akože" - tak trochu vystihuje ako si "biznis" a "prácu" predstavuje mnoho hipsterov a Gen Z. A presne ten istý dojem som mal aj z celého filmu. Ako čosi vyumelkované, zimprovizované na nočnom stolíku, tváriace sa za viac než je. A pritom mikrodráma o miernom zadrhnutí sa či ochladnutí alebo klaustrofóbii vo vzťahu-podľa-šablóny nie je vôbec zlý námet. No nemôže ísť len o mechanický vzťah "z povinnosti" medzi postavami kde necítiť žiadnu vzájomnú chémiu či láskavosť, aj keď sa bozkávajú alebo vykonávajú iné akty "intimity".

Chalani síce čosi riešia - ale neprišlo mi to nijako autentické. Celá zápletka je ako v momentálnom rozmare nafúknutá bublina, dráma vystavaná z ničoho, problémy len aby boli problémy. Škoda, lebo s remeselnou zručnosťou, rozpočtom a pohľadnými tváričkami sa mohol realizovať aj zaujímavejší scenár. Veď i Bergerove filmy sa napokon odvíjajú pomalým tempom, v rozjímavých momentkách a náladách - ale aspoň na pozadí prebieha nejaký nenápadný mikropríbeh, chce to čosi zachytiť, vyjadriť. Tuto som pozoroval len imitáciu toho štýlu, pravdepodobne nadšeným študentom, ale bez adekvátneho obsahu.