Recenzi napsal/a khaktus
Zaujímavý koncept natočiť film bez dialógov. Rôzne zábery na mlčiaci pár (veľmi sympatických) chlapov slniacich sa alebo kúpajúcich sa na pláži, či už spolu (v rôznych situáciach a náladach), alebo osve - sprevádza monológ jedného z nich. Lyrika, bukolika, filmová poézia - ktorá si žiada vyladeného diváka. Klasický dej tu nenájde tak ako ani "riešenia vzťahov" v dôverne známej klišé podobe. Vizuálna a zvukovo/hudobná zložka je veľmi podarená. Chalani sa podujali na obvykle nebezpečný podnik - stráviť dovolenku stranou od ľudí, len sami pre seba, vnímať okolitú krásu, vnímať ju spolu, vniesť do vzťahu nové impulzy....
Celkom sympaticky na mňa pôsobila kombinácia nesmelosti a skoro bezostyšnej intenzity s akou sa roztomilo šeredný Ezequiel otáča za chlapmi - niečo ľudsky povedomé z tých bezradných čias dospievania. Udivili ma aj reakcie jeho objektov záujmu - síce obvyklá studená sprcha, ale zároveň pomerne nenásilná, prinajmenšom mu dávajú vedieť že jeho pohľady vnímajú. Párkrát som sa s ním / za neho začervenal. Hneď za tým nasleduje až príliš hladko sa odvíjajúce zoznámenie s Monom, tak trochu rozprávka, aj keď je tu viac "praktickej" sexuality než citového zaangažovania. Na Bergera zrýchlené, no asi adekvátne veku protagonistov. Monove...
Som rád že som film videl, ale nebola to ani diera do sveta. Kto má rád filmy Marca Bergera, pozvoľne plynúce, "zadívané" do zaujímavých zákutí, tu nájde veľmi podobný rukopis (tipujem že Lucio Castro s ním nejako pracoval alebo sa nechal inšpirovať - produkcia je Argentínska) a tiež herca z nedávneho El Cazador: Juana Barberiniho. Aj keď návnadou pre mňa bol skôr hrdzavo-roztomilý Ramon Pujol. Hneď skraja by som som vyvrátil podobnosť s britským Víkendom. Ak sa dobre pamätám, ten ma očaril nehou, ľudskosťou, láskavosťou - ktorá na mňa pôsobila ako zjavenie vo svete veľmi "maskulínnej"...
Ako teaser spomeniem, že Variety uviedol režisérku medzi "desať európskych talentov roku 2020 na ktorých sa treba pozrieť". Hoci som už dávno za tými rokmi a blízke su mi skôr gay filmy - do prežívania Nory som sa perfektne a spontánne vcítil a film si od začiatku do konca naozaj vychutnával, bez ohľadu na gender či vek. Film príjemne balansuje kdesi medzi "ľahkou letnou romancou" a "sociálnou drámou". Na jednej strane nostalgické "ach Berlín, ach Kreuzberg", na druhej nám ich kreslí z menej turistickej strany. Alternatívnu štvrť v liberálnej metropole nám predstavuje z pohľadu domácich -...
Na jednej strane som si užil fakt, že celý film je viacmenej nahovorený v perzštine (takých queer filmov zo zjavýnch dôvodov veľa nie je) aj keď sa odohráva v Nemecku - dá sa tak lepšie vžiť do vnútorného rozpoloženia postáv. Do pocitov izolácie voči okolitému prostrediu, do toho aké je to byť cudzincom, zjavným či v druhom pláne, do chvíľkových mini-ghett ktoré si vytvárajú aby sa cítili aspoň trochu v známom prostredí. Celkovo tak film vyvoláva podivný pocit že sme v Európe a zároveň nie, kulisy sú povedomé a zároveň pôsobia akosi cudzio. Aj Parvis je v podstate od útleho...
Príjemne civilný "festivalový" film, ktorý svojim spôsobom má čo povedať aj tunajšiemu východoeurópskemu publiku. Dve ústredné postavy postupne vykukujú z obmedzeného priestoru svojich spokojných a zároveň aj neúplných/nahnitých heterosexuálnych rodinných životov, objavujú sebe podobných a vytvárajú si čosi ako mikro-sieť ľudí ktorí si tu i tam pomôžu. Súkromne i verejne rozmýšľajú či má idea komunity na staré kolená pre nich zmysel. Odpovede na to nie sú pre nich vôbec jednoznačné. Je zaujímavé a potrebné vidieť aj gay filmy sústredené na iné generácie - hoci som nevidel až tak zásadné rozdiely v dramatickom oblúku oproti napríklad bežnej...
Priznám sa, mám na Özpeteka slabosť, je jeden z mojich naj režisérov - napriek tomu že väčšina jeho fimov je z prísne profesionálneho pohľadu lepší priemer. Dáva im niečo naviac, čo v/u iných nenájdem. A predsa sa mu podarilo ma s Bohyňou Šťastia príjemne prekvapiť - spôsobom ktorý by som od neho ani nečakal. Áno, je tu zasa jeho trademark: "široká rodina priateľov", komunita vydedencov, veľké oslavy, spolu-zažívanie a spolu-vychutnávanie života (slovom: konvivialita), ale aj smrť a tragédia v takmer antickom (alebo telenovelovom, záleží na uhle pohľadu) poňatí. Aj celý tradičný Özpetekov herecký ensemble - iné šaty,...
Nie ľahký a nie veselý východoeurópsky film, no zároveň vizuáne výborne nasnímaný európsky štandard, ktorý sa dá veľmi dobre a s chuťou dopozerať až do konca. Aj keď, hovoriť o začiatku, strede a konci v prípade tohto príbehu je trochu ťažké. Ako v Danteho panoptiku sa tu vŕši jeden moment pre zdvihnuté obočie za druhým - až dostane divák prestimulovaný pocit že ho už snáď nič neprekvapí: "a čo ešte?"... Odpoveďou na túto častú prvoplánovú kritiku je - Kontext. Natočiť v klerofašistickom a hysterickom súčasnom Poľsku film o akútnom probléme pedofílie medzi...
Obvykle sa zlé recenzie píšu dobre, ale v tomto prípade neviem. :) Záleží ako tento počin človek vezme. Ak ako seriózny film dotýkajúci sa niektorých závažných tém - a že si ich neberie na mušku málo (dajme tam všetko čo nás napadne!) - strávi hodinu a pol medzi "čo?" "vážne?" "ale tak toto snáď nie". Ak ho pojme ako (nechcene) komickú frašku, myslím že sa aj pobaví - ale vydalo by to skôr na kraťas až strednú metráž. Z technického pohľadu - strašní herci ("stiff as hell"), strašný scenár (ak vôbec nejaký mali), strašná dramaturgia. Čo...
Chýba mi tu stredné hodnotenie k doporučeniam: "Je to jedno." :) Film má silné stránky dosť silné a slabé zasa veľmi slabé. V prvom rade portugalské/brazílske filmy sú kategória sama o sebe. LD50 je jeden ročne. Bezdejový, bezpríbehový (možno ako život postáv), s dôrazom na pôžitok, štýl, vizuál. Pozliepanie aktuálnych trendov a ne/peknoty do čohosi. "Hlavne to musí dobre vyzerať." Kultúrne klišé. Apatický starnúci/tlstnúci chlap (volaj si to "medveď" ak chceš) raz prijíma raz odmieta sexuálne ponuky sympatického mužného a chtivého milenca, zatiaľ čo sa oddáva túžbam po druhom heterosexuálnom kolegovi. Motorka,...
Alors ... Opakujem sa, ale zasa ďalší príklad "francúzskej školy": Výborná kamera a hudba - už len kvoli tým stojí za videnie - profesionalita, výprava, trochu nabudenosť. Mais ... Len tá samoúčelná ponurosť a trpiteľskosť a nelogickosť... Prečo je starší brat tak otravne ochraňujúci a hysterický, akoby bol jeho ex? Prečo sympatický futbalista nadbieha Theovi a pozýva ho von, aby vzápätí bezdôvodne otočil o 180 stupňov? Prečo Theo ide na rande s pomerne spustnutým nepríjemným chlapom, keď tvrdil Lucasovi "lebo vyzerá dobre"? Prečo neodíde, keď ... ? Prečo sa nechá ... ? Donc...
Akútne aj keď milionkrát obohrané téma šikany (na škole, v športe, medzi parťákmi z ulice). Nejako som nevedel pochopiť, prečo všetci poslúchajú a podriaďujú sa psychopatickému násilníkovi, ako táto miera zastrašovania môže vôbec fungovať, prečo všetci zotrvávajú v paralýze. Takmer animálna hierarchia pod alfa samcom. Jeho moc som videl viac vo verbálnej hrozbe než vo fyzickom násilí (do ktorého len eskaluje) - avšak rozdelenie ktoré nastolil: "na tých čo rozkazujú a tých čo poslúchajú" mi prišlo absurdné cez čiaru, než aby tomu niekto uveril. Celú dobu som nevedel prestať rozmýšľať, čo všetko by si ten výrastok zaslúžil, no k žiadnej...
Odvážne uchopenie chúlostivej témy (sympaticky nejednoznačného prekročenia hraníc - či ide o pedofíliu, púhy vekový rozdiel, alebo porušenie rolí študen-učiteľ), pekne vykreslená dusivá atmosféra vrcholu leta na francúzskom juhu, výborná výprava a profesionálne natočenie filmíku vôbec. Zaujímavý paradox kde sa očakávané obete vlastne stanú násilníkmi a očakávaný "netvor" je obeťou. No zároveň bezúčelové sústredenie sa na absurdný sadizmus, nimranie sa v možnostiach násilia... ja to volám "no taký francúzsky film". A keď sa sadista svojho spravodlivého hnevu nabaží, začne sa o svoju obeť ľudsky zaujímať?
Film ma potenciál stať sa jedným z pokladov sezóny, no napriek tomu vo mne vzbudil mierne rozpaky. Som strašne rád že sa téma two-spirit rol medzi pôvodnými americkými kmeňmi konečne dostala aj na filmové plátno. No v šírke toho čo všetko znamenala a znamená - dostane paradoxne len cameo priestor - postava Poopahte tam len chvíľu "je" a nepriamo sa stane spúšťačom vnútornej sebareflexie hlavného hrdinu z najstaršej časovej osi. Jeho maľby sú potom nanajvýš "pekným suvenírom" dekorujúcim pointu v ďalších dejových líniach. Prvý kovbojský príbeh je asi prvoplánovo najpútavejšou časťou vďaka neznesiteľne pohľadnému Benjaminovi Rigbymu...
Veľmi smutný film o šikane, zo vzdialenej krajiny no vcelku povedomo podobnej kultúry. Paradoxne, násilie prichádza od rovesníkov a nie od chápajúceho a tolernatného otca. Ocenil som najmä živočíšne zaranžované erotické scény a predovšetkým Anwandterovu elektronickú hudbu, ktorá pasuje k temnej nálade príbehu i industriálneho mesta - pripomenula mi Blade Runnera. Nie ľahko pozerateľná ale kvalitne nasnímaná dráma s akútnym odkazom.
Študoval som perzštinu, zaujímal sa o islam, obzlášť v kontexte "náboženstvo vs. sexualita". Príbehy zavraždených, utekajúcich, aj veriacich gayov, žien, rebelov - mi nie sú cudzie. Ako dobré intro odporúčam Satanské verše Salmana Rushdieho, vrátane celej aféry s fatwou. Práve "v kontexte" je tento dokument pre mňa veľmi zaujímavý. Neviem či súhlasiť s postupom tvorcu nasilu priniesť kameru tam kde sa snímať nesmie, do zakázaných priestorov, srdca islamu. Dotýka sa tak citlivého miesta veriacich, toho čo je pre nich posvätné a toho čo si prajú aby ostalo skryté. Neviem či to spraví dobrú...
Príjemne ľudské uchopenie toho lepšieho z gay sexuality, v trochu amatérsky pôsobiacom balení. No práve ľudský rozmer tento snímok výrazne ťahá dopredu. Priznám sa, na film som si musel prvú polhodinu zvykať, pôsobil akosi lacno a nudne. Instagramové filtre, spotify odkazy a iná silená dekorácia, hoci som to inde ešte nevidel, pôsobili samoúčelne. Našťastie, čoskoro sa rozbehli sexuálne dobrodružstvá hlavného hrdinu a práve ich civilné stvárnenie ma zaujalo. Mladý vidlák prišiel do veľkého mesta s veľkými očami, aby si užil veľa vzrušenia. Nič viac a nič menej. Film túto naivitiu neskrýva, ale je na...
Vianoce 1986, Chile, dusné leto v jednom z posledných rokov Pinochetovej neoliberálnej vojenskej diktatúry. Dynamický pop 80. rokov kontrastuje s nehybnosťou: sezóny, zelenej vody nikdy nečisteného bazéna, potlačenej sexuálnej túžby, rodinnej konštelácie i politickej reality za plotom. Retro šortky viac odhaľujú než skrývajú, atmosféra je nasiaknutá erotikou. Matka a jej dvaja adolescentní synovia bez otca odohrávajú zabehané dialógy - hrajú sa na rodinu a nikto z nich tomu neverí. Starší, rozjímavejší, je pre ňu menším sklamaním. Mladší, ukecaný a nenechavý, fanúšik brakovej i náročnej literatúry ako obvykle otravuje. Konieckoncov jej na nervy lezú obaja. Všetci zapíjajú zatuchnutosť ich životov vínom,...
Ocenenia kritikov, režisérska ikona čílskeho filmu (napr. drama No!), obľúbený Gael Garcia Bernal. No hviezdou je predovšetkým Mariana di Girolamo a jej magnetické stvárnenie ústrednej postavy. Pozadím je súčasný tanec - v umeleckých kruhoch, ale aj ten z ulice. A takisto mesto Valparaíso, ktorému vzdáva snímok vizuálnu poctu, napriek príležitostne horiacim semaforom a kontajnerom. Toto nie je ľahký film a učite nie pre všetkých. Tak trochu bezdejový, filmová poézia, s nie veľmi prehľadnými dialógmi - ktoré skôr ilustrujú myšlienkové hľadanie sa postáv a vysporiadavanie sa so šokom, po tom čo adoptovaný syn popálil tvár Eminej sestre...
Martýr nie je síce "bomba" (wink, wink), ale určite zaujímavý počin, ktorý by som neprehliadol. Prinajmenšom, pretože sa dá vnímať hneď v niekoľkých rovinách. Gay filmov z Libanonu, alebo arabského či moslimského sveta nie je veľa. Ak vôbec sú, buď sú príliš didaktické, precukrované telenovely, alebo plné sebanenávisti a utrpenia. V tomto nikoho za jeho sexualitu nekameňujú. Film je v prvom rade natočený profesionálne, vizuálne pôsobí ako kvalitná európska artovka. Ide o zaujímavo estetický koncept, možno obrazovú báseň, pohľadnicu, konceptuálne v podstate súčasný tanec - choreografia pohybov a gest je najvýraznejším prvkom -...
