Podrobnosti recenze

Celkom sympaticky na mňa pôsobila kombinácia nesmelosti a skoro bezostyšnej intenzity s akou sa roztomilo šeredný Ezequiel otáča za chlapmi - niečo ľudsky povedomé z tých bezradných čias dospievania. Udivili ma aj reakcie jeho objektov záujmu - síce obvyklá studená sprcha, ale zároveň pomerne nenásilná, prinajmenšom mu dávajú vedieť že jeho pohľady vnímajú. Párkrát som sa s ním / za neho začervenal.

Hneď za tým nasleduje až príliš hladko sa odvíjajúce zoznámenie s Monom, tak trochu rozprávka, aj keď je tu viac "praktickej" sexuality než citového zaangažovania. Na Bergera zrýchlené, no asi adekvátne veku protagonistov. Monove silené úsmevy a hororová hudba (naozaj to bolo nutné?) ale naznačujú aj pre nechápavých, že toto je iný typ príbehu.

Berger sa očividne rozhodol po x filmoch "o topení kocky ľadu" (pomalom zapozeraní sa a otváraní sa chlapov, kdesi na dráždivej hranici medzi mužným vystupovaním a túžbou po blízkosti a nehe) urobiť niečo iné, edukatívny príbeh o nástrahach ktoré číhajú na dôverčivé tínedžerské slniečka. Síce to je chvályhodný počin - ktorý ma však skôr zaujal ku koncu: výčitky svedomia či do zlovestnej pyramídovej hry zatiahnúť ďalšiu nevinnú obeť (ktorú sme s ním tak trochu ľudsky spoznali); váhanie či a ako sa zdôveriť rodičom... ale predsa rozmýšľam či je to práve tá téma a ten príbeh, kde vynikne Bergerov rukopis a kde zaúčinkuje jeho spôsob budovania drámy. Povedal by som, že je tu na menej familiárnej pôde. Má tu viac postáv, ktoré načrtne, ale nestihne ich príbeh/motiváciu/pohľad dostatočne rozvinúť - a ono sa to celé nejako rozpadá, nie je tak úplne jasné komu fandiť. Príjemne napríklad pôsobila prítomnosť nebinárneho ale prirodzeného Juana Ignacia, chvíľu sa aj zapozeráme na svet z jeho pohľadu - a vzápätí sa vrátime k Ezequielovi.

Vo výsledom dojme vznikla ďalšia povedome tristná dráma o tom ako sa naivný tínedžer zrazil s vychcaným svetom dospelých. Ale čo je tu naviac, čo je tu iné, čo je pridaná hodnota? Poslednú scénu by som si možno aj odpustil ...