Recenzi napsal/a DongHwa
Môžeme si spomenúť tiež na svoje mládi ... tento kraťas mi to pripomenul.
Uff po dopozeraní mám chuť obzrieť sa cez plece, či ma niekto nesleduje resp. komu sa dá dôverovať a veriť. V krátkosti vykreslili časť tej doby, a to sledovanie, udavačstvo a možnosť pracovať, vzdelávať sa ak máte čistý kádrový posudok. Hlavná postava to zahrala autenticky, všetky polohy snažiaceho sa umelca, ktorý chcel prežiť. Poučné, nech pamätáme na to, čo bolo a, čo ešte v inej podobe môže byť, pokiaľ sa človek nezmení tak, aby sa desivé a brutálne záležitosti ľudstva už dookola neopakovali.
Fajn herci a film pre mňa skôr psychologický ako vyslovene horor.
Tak na tomto sa tak nasmiala napriek téme, ako každý ukázal svoju "Pravú tvár". Scény so zvieratami a ich poslanie do večných lovísť... No sú tam. Nadnesené v štýle crazy hororu. Osobne dávam prednosť originál jazyku a titulkám. Odporúčam ak máte chuť na bláznivú jazdu a gumových medvedíkov.
Tento projekt sa mi páčil a ani sa nedivím, že načreli do zákulisia toho, čo väčšina z nich, ako reálnych členov skupiny iste zažili na vlastnej koži a duši. Srdcovečkou mi bol Po (Est Supha Sangaworawong). Celkom pútavo natočené i na zamyslenie sa aký je váš sen v živote? Alebo žiaden nemáte? ... Príjemne na mňa pôsobil celý projekt a všetky obtiažne situácie okresali, lebo v osobnom živote v agentúrach to isto nie je ľahké ako períčko. Dobré otázky aj ohľadne fanúšikov a milovanej skupiny (tiež mám v živote svojich favoritov) a uvedomenie si nakoľko naše zmýšľanie, ale napokon i...
Film som videla pár krát, zaujal ma. Najsilnejší pocit, ktorý vo mne vyvolal bol kto si, žiješ kto si? Koľko masiek na tvári nosíš? Odporúčam. Zarazila ma v ňom veta matky v zmysle, myslela som, že sú to len drogy... Pochopíte, keď si ho pozriete. Pokrytectvo a prospechárstvo verzus prijatie, pravda... Ten film je stále pre ľudstvo aktuálny. Johnny a Romeo - príjemne sa na nich pozeralo.
Ku koncu odznelo pár zaujímavých myšlienok.
Opäť pekný japonský príbeh v tóne kvapiek dažďových. Obaja čiernovlasí fešáci sú tak príťažliví (však si mrknite) - Muto Jun i Matsumoto Hiroki. Jemnosť i žhavosť, priama otvorenosť i hanblivosť. Ladne to skombinovali v tomto príjemne ladenom príbehu resp. príbehoch, keď vo vzťahoch chýba telesná blízkosť, keď si jeden nahovára čosi a utápa sa vo vlastných výčitkách. Načrtnuté v krátkosti, ale výstižne pri oboch dvojiciach.
Smutné, keď to takto... však si pozrite.
Oddychovka a herci celkom sa mi páčil Do Ji U (Park Jong Hun) a Yun Tae Yeong (Hwang Yun Je). Majú niečo do seba, tak snáď sa objavia v nejakých projektoch.
Oni dvaja to proste spolu vedia, však viete koho myslím. Dievčatá ma iritovali aj záletník Achi. Kto ma úplne zaujal bol Jin (Forth Kashane Pichetsopon) a privítala by som viacej spoločných scén s Wimom. Táto dvojka sa vydarila. Celkom zaujímavá téma, lebo veď veríte v paralelné svety? Téma, ktorá sa iste ešte vo filmovej tvorbe ukáže viac. No spoločné scény Jina a Wima som si pretáčala a vyhľadávala viac. Hlavná dvojka je super zohraná, vidno, že majú, čo to za sebou a je celkom zaujímavé sledovať rôzne polohy aké hrajú, tu dostal zabrať celkom Boss. Žiadalo sa mi lepšie prepracovanie...
Stáva sa. Zahrali to jasne.
Noa Risbro Hjerrild presvedčivo zahral svoj part. Part hnevu, nespokojnosti, samotrýznenia a ubližovaniu si, keď človek hľadá niekoho v okolí, kto by ho vnímal, videl, počúval, chránil a miloval. Príbeh dýcha tou nespokojnosťou a hnevom, keď máte dojem, že vám roztrhne telo a chcete niekam utiecť... Nie je to ľahkosť bytia, ale jeho ťažoba, tak si pozrite, ak budete na to pripravený.
Séria je ladená veľmi pozitívne, má snahu odovzdať nádej a kladný prístup k životu, hľadanie ciest "Život si vydláždí svou vlastní cestu." Nádej som vnímala počas všetkých epizód. Každá jedna z postáv posunula tú ďalšiu svojím pohľadom o kúsok ďalej. Áno, možno niektoré scény vyzerajú naivne, predpovedateľne, ale pre mňa osobne je podstatná nádej v živote a tú táto séria ukázala. Srdcovečkou už od začiatku bol pre mňa Will Wen v jeho prvej filmovej role Xu Lu Xia a verím, že tohto sympaťáka ešte uvidíme.
Táto séria mi sadla od prvých tónov a dlhých vlasov až po posledné minúty a tóny. Sem tam humor a ukecané susedstvo, kecy na povrchu a pod ním sa odžívali a riešili podstatné veci - šikana, zneužitie zo strany učiteľa, dospievanie... Páčila sa mi Futoshiho matka a jej konanie i rozhovor s Futoshim a postreh v zmysle "Stal si sa až príliš dobrým a chápajúcím." Babča Yumena stála za to. 🙂 Mladučkí herci odviedli skvelú prácu a aj výzorovo sa mi páčili.
Videla som tento film už pár krát a vrátim sa k nemu. Zaujal ma. Najsilnejšie scény prvý bozk a prvé milovanie, kde stretli sa a spojili nielen telá, ale aj ich duše, a to spojenie, spoznanie znie celým príbehom. Výborný výber hercov - oboch.
Zvláštny príbeh, snovo boľavo zaláskovaný. Inšpiratívny na prekonanie osobného egoizmu v krokoch lásky, keď pre záchranu života druhého... Nebudem sa rozpisovať. Všetko nájdete v tomto jemne umeleckom diele. V špeciálnej časti obaja vyzerali vážne cool. 🙂 Ladili spolu a zahrali to nielen oni, ale i kamaráti blízky fajn.
Svieže ako letný tanec v príjemnej spoločnosti s niekym.
Zaujímavý filmík staršieho dáta, avšak dej ma vtiahol. Žiaľ prísť o jedného alebo i oboch rodičoch sa stáva a "nahradiť " ich pre mladšieho súrodenca je náročné. Sem tam boli scény možno "jednoduchšie", občas som vážne netušila, ako sa to všetko vyvinie a to držalo moju pozornosť. Hercom role sadli.
