Recenzi napsal/a DongHwa
Užila som si celý film aj piesne. Odporúčam. Niekedy, keď už je neskoro, spoznáme, že toho blízko nás nepoznáme...
Veľmi pomalý film, bez slov, bez výraznej hudby, všetko plynie na jednej vlne, ktorá sa kdesi zodvihne a potom vráti na svoje miesto. Páčili sa mi mladíci, gestá a dej tečie pod povrchom alebo sa nesie v obláčiku dymu z cigarety.
Ako komédiu to nevnímam, možno miernu nadsázku. Začiatok ma až tak nechytil, ale čím ďalej tým lepšie. Napokon ma to vtiahlo. Šlapnutie na boľavé miesto, neistotu, achilovu pätu toho druhého? Podarí sa im začať tvoriť to my? Fajn film, človeka to nakopne mrknúť sa i na svoj život.
Pôsobivo natočené a herec Jesuíta Barbosa sa excelentne ujal hlavnej role. Party všetkým hercom sadli, je to nevšedný zážitok. V komente pridávam link na reálneho Ney Matogrossa a jeho tvorbu.
Dva príbehy, ktoré spolu súvisia oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Po poslednej sekunde vám dôjde, čo si obaja prežili a ako sa s tým v sebe "pasujú". Oslovil ma tento film, nie sú to výmysli, ale žiaľ reálne skutočnosti. Otvorili moju pandorinu čiernu skrinku. V komente som dala odkaz na rozhovory, možno napomôžu.
Ak sa chcete pobaviť tak odporúčam, tento film mám rada a videla som ho viackrát. 🙂
Vesmír a prvé zaľúbenia sa, študentský život, mlčať alebo vyjadriť sa. City prirovnávané k vesmíru. Pomaličká jazda a skoro som praskla od nedočkavosti, ako to skončí. Jemnučký príbeh, ako pohladenie nežné pierkom po tvári. 🙂
Dlhá snímka, plynúca veľmi pomaly, keď ju načnete vydržte do konca. Ten ma naozaj odrovnal. Svojským spôsobom ma oslovila a kopu pohľadov na svet i samých seba otvorila. Scény medzi hercami a tá tichosť ma dostávali, dialóg sa odohrával možno kdesi medzi.
Zazvonil zvonec a je koniec. Trošku uletené, mať crazy rodinu, ktorá vás však prijíma, takých akých ste je celkom fajn no nie? A ešte priateľa...
Film zo života, zaujímavo spracovaný. Odporúčam pozrieť si rozhovor s režisérom Onirom (odkaz je v komentári pod filmom), ktorý tomu dodá tie správne farby. Herci ma oslovili.
Bolí ma srdiečko, videla som túto snímku viac krát a vždy ma dostane.
Pomalý príbeh, na povrchu pokojná hladina a pod povrchom silný prúd a na niektorých miestach priam vír, ktorý protagonistov môže stiahnuť dole. Snímka vo mne vyvolala tieto obrazy. A kto by to nepoznal i zo svojho života? Zaujímavá snímka.
Svojský štýl. Som vďačná za takéto snímky, rozšíria mi obzor. Mimo iného mi utkvela v pamäti veta v zmysle "Rozdiel medzi komunistickým režimom a kapitalistickým je v tom, že, keď ťa v komunizme nakopnu do zadku musíš tlieskať, v kapitalizme si môžeš zakričať."
Človeka tu vedia prekvapiť, všetko sa pomaly odmotáva ako niť, s ktoru sú pospájaní viacerí ľudia. Zaujímavý film.
Užila som si tento film, nádherný.
Pôsobilo to na mňa v niektorých pasážach až príliš "hrane", ale celkovo veľký sympoši a dobre sa na to pozeralo. Prekročiť hranicu kamarát-brat, napätie... Milá snímka. 🙂
Hm, hudba vyplnila priestor miesto slov. Pohľady a gestá tie obaja herci zahrali bravúrne. Som však zmätená, čo tým chcel básnik povedať? A možno to bol zámer, otvoriť stavidlá vlastnej predstavivosti...
A sakra, pekné. 🙂
No jo zírala som, preberať, vyberať, vybrať si, nevybrať si... Zahrali to pútavo povedala by som "na zabitie" a s kvapkou, teda riadnou ukecanosti a snáď i nadnesenosti. Cyrille Thouvenin je vážne nebezpečne k sežráni, charizmatický fešák.
Ochutnávka skvelá, chcelo by to s tak sympatickými hercami poriadny príbeh. Pre čínske projekty a reč, spev mám vo svojom srdci miestečko (napr. spevák Hua Chenyu). 😉
