Lupe (2019)

Tento nenápadný film, hoci na prvý povrchný pohľad tematicky nepríťažlivý, ma príjemne prekvapil a dosť očaril. Na jednej strane veľmi rafinovane kreslí (mierne dystopicky) pútavú atmosféru zimného New Yorku, na druhej zasa rozpráva príbeh (alebo skôr sondu do života) veľmi pôsobivo rozporuplnej postavy - uviaznutej medzi situačnou nutnosťou byť drsným chlapom a zároveň vnútornou identitou ženy.

Rafael žil v slume na Kube so svojou sestrou. Bol od mala "iný" a v tejto inakosti aspoň trochu akceptovaný, no životná situácia (sestra i jej priateľka emigrovali do USA) a nutnosť postarať sa o seba z neho vytvorili fešného a značne maskulínneho boxera s atletickou postavou a prefajčene drsným hlasom. V deji príbehu je už aj on sám v USA, hľadá (občas i päsťami) svoju sestru medzi prostitútkami a bordelmi. Pomimo to sa stretáva s transgender kamarátkou, načúva jej skúsenostiam, postupne skúša ženské šaty, make-up a čoraz viac sa približuje svojej skutočnej vnútornej identite - ženy. Vedie dvojitý život: Jeho ženské ja naštrbí jeho priateľstvo s Arunom, ktorého trénoval box. A jeho drsne mužské ja, hoci sa ho túži vzdať, stále potrebuje aby sa môhol predierať pomedzi pasákov a gangsterov pri hľadaní sestry.

Hoci ide o nezávislý a relatívne komorný film, tvorcovia boli zruční a výsledok tak nepôsobí príliš inscenačne a dokonca (najmä v exteriéroch) celkom ulahodí oku. Zahraný je solídne a dokonca tematicky citlivo, bez zbytočného šermovania klišé. Asi najsilnejším aspektom je samozrejme ten výrazný kontrast medzi nádhernou, akosi prirodzene-sexi mužskosťou (udržiavanou z nutnosti) a ženskou delikátnosťou uväznenou vo vnútri. Ten kontrast je neobvykle intenzívny, ale nepôsobí pritiahnutý za vlasy, skôr zaujímavo dráždi až zastavuje rozum... a núti diváka odložiť racionálne vysvetlenia stranou a priblížiť sa mu prostou ľudskou empatiou. V oboch polohách pôsobí Rafael Albarran autenticky.

Nie každé nepochopenie tlačí scenár do happyendového rozuzlenia, čo mi prišlo ako sympaticky realistické (zvyšujúc tak akútnosť posolstva) a o to viac potešili nečakane sympatizujúce postavy a ich citlivý prístup k obom jeho identitám.