Recenzi napsal/a DongHwa

Jeden krok vzad, jeden krok vpred, rozhovor medzi dušami bez slov, výrazmi tela, pohľadmi, nádych, výdych, vôňa. Možno tieto "hovory" poznáte tiež, sledujete cestu niekoho, niekam a vediete, snívate, dúfate, tešíte sa, smútite. Nádherná hudba, slov niet, ale nadupané emócie, ako tanec vnímať. Jeden krok vzad a dva vpred. Ďakujem, takéto snímky sú poklad.

Pekne spracovaná snímka s pohľadnými hercami a dotvorená nádherným prostredím. Pod vodou, pod povrchom sa dá gestami a pohľadmi naznačiť veľa.

Nádherná japonská snímka, ktorá mi pripomenula obdobie, keď som taktiež pre chorobu dočasne strácala sluch na jedno ucho. Je to veľmi nepríjemný pocit a začnete si uvedomovať o aký zmysel vlastne prichádzate... Ale teraz späť k snímke Hideya Tawada to zahral veru vierohodne. Jeho príjemná mama predviedla jedlá v bento balení, slinky sa človeku zbiehajú pri tom. Výrazný hlas a taký malý slnečný jas Onodera Akira - perfektne mu táto rola sedela. Páčila sa mi snímka ladená viac romanticky a jemne s kopou otvorených možností. Dopozerala som ju s radosťou za doprovodu peknej hudby.

Prešľapy a zbabelosť nás sprevádzajú životom, fajn je vedieť postaviť sa sám za seba i ospravedlniť sa. Podpora otca, chvíle ticha a prešľapovania na mieste sa dajú pochopiť a môžeme len popriať všetkým prijatie, také, ako je zobrazené v tejto krátkej snímke. Ešte ich čaká dlhá cesta. Sympoši herci, páčilo sa mi to.

Šteklivé japonské anime príslušného dáta vydania. Oslovilo ma. V dnešnej dobe by to natočili vizuálne poriadne cool, avšak hlasy hercov, podstata príbehu chytľavo zachytili všetky emócie.

Snímka zrejme nezaujme každého i ja som ju v prvých minútach prechádzala, avšak čím ďalej tým viac a viac sa mi zarývala pod kožu, do hĺbky duše. Počas Bastiánovho maľovania obrazu Philipa ma dostala úplne a dopozerala som ju so slzami v očiach v sprievode krásne zvoleného hudobného doprovodu. Obaja hlavní herci, klobúk dole.

Bez pretvárok napokon, priamo tak, ako to je. Viem, že viacerí by si priali, aby nás blízka rodina prijala takých aký sme bez námietok "Se vším všudy". Tento kraťas to vystihol. Pestrá paleta rôznych možností, ktoré sa dajú vnímať pod povrchom, nie len svadba muž a muž, ale neprítomnosť vlastnej rodiny na svadbe, keď sa potomok cíti "SÁM".

Super, keď ľudia dokážu spolu komunikovať a fajn ak sa to udeje ešte počas života. Názorne nám to ukázali otec i syn a dôležitú rolu zohral priateľ.

Krásna snímka, vyčarila mi úsmev a zohriala srdce. Sympoši hoši, pekná hudba. Odporúčam. 🙂

Z tejto série príbehov čítaných v rádiu je jednou z najvydarenejších. Veľmi sympatický a pekný Boss (Pchy Witwisit Hiranyawongkul), ktorý pôsobí mladučkým dojmom je v skutočnosti o 2 roky starší ako Win (Bie Thassapak Hsu). Boss niesol celú linku príbehu, samozrejme, keďže on je ten, kto rozpráva svoj príbeh. Nedivila som sa, ako sa Win zachoval, kedže sme mohli sledovať kúsok jeho vzťahu s Eartom (Bruce Sirikorn Kananurak). Herci vrátane Bossovej rodiny ma dokázali vtiahnuť do príbehu. Ako to tam odznelo, keď sa samota spojí so smútkom, hm v podstate i, keď je človek vo vzťahu, predsa rieši všetko cez...

Oplatí sa mrknúť aj na staršie snímky, hercov, spracovanie pre kopu z vás tak jasnej témy. Páčilo sa mi to všetko.

Sám život je v príbehoch z tejto série, preto rada sledujem, čo všetko prináša. March Chutavuth Pattarakhumphol (Bew) je pohľadný a charizmatický herec a v tejto sérií odviedol gestami, pohybom, prejavom, oblečením perfektnú prácu, Pitt Karchai (Ten) sexy fešák škoda, že nenatočil toho viac a Mo Monchanok Saengchaipiangpen (Note) je v týchto sériách neprehliadnuteľná. Som rada, ako príbeh dopadol, ale to už záleží na všetkých zapojených aktéroch, čo v daných situáciách učinia. Fajn je i nazrieť do kuchyne rôznych profesií. Odev a vhodne zladené doplnky, páčilo sa mi to aj na Bewovi a hlavne, že si sám vie vytvoriť to,...

Som tak sám, musím sa s tým zrovnať, čo budem robiť?... Neviem či práve takéto myšlienky šli okolo hlavného predstaviteľa, keď zistil závažnú skutočnosť, ktorá ho na chvíľu "odrovnala". Mal šťastie, že mal pri sebe človeka, ktorý mu ponúkol pomoc - otca. Krátke, výstižné, dá sa to aplikovať na rôzne skúsenosti zo života. Vtiahlo ma to.

Nazrieme do príbehu Khondiao (Nat Natasitt Uareksit) a Yi (Max Kornthas Rujeerattanavorapan), ich životov, spojení ... hrali spolu aj druhý pár v Cutie Pie. Počet dielov stačil na vyjasnenie ich rodinného prepojenia a dohodnutých zásnub, spolužiatia... Osobne ma najviac zaujala úplne vedľajšia postava bodyguardu a asistenta - On (Est Supha Sangaworawong). Sympatický herec. Kto si pozrel Cutie Pie, je celkom fajn, mrknúť sa i na túto dvojicu, priznám, že som ich preferovala viac už v spomenutiej sérií. Stačilo mi pozrieť si jeden krát obe snímky.

Boľavý príbeh, tak, ako na povrchu žiť v niečom, čo si vyberiete a vlastne v svojej podstate nechcete. Maska. Spoločenské postavenie, majetok, meno, prestíž, kariéru... Najviac mi ostal v pamäti obrázok jednej z vedľajších postáv, mladého muža v posledných tanečných scénach oblečeného do smotanových šiat s perlovým náhrdelníkom na krku, náušniciach... veľmi mu to pristalo. Preto krešem svoje predstavy, názory, hodnotenia a nechávam sa niesť dejom. Neubránila som sa slzám na konci, keď je niekto pranierovaný za niečo ostatnými, bolesť ľudí a zloba výsmech ostatných sa dajú priam krájať.

Herci Jimmy (Mhok) a Sea (Day) spolu ladia, čo sme mohli vidieť aj v snímke, kde hrali spolu Vice Versa. Vybrať ich do tohto projektu bol dobrý ťah. Mimikou, gestami a hlavne pohľadom vie Jimmy toho veľa "povedať". Sea sedela rola slepého človeka a zvládol to dobre. Romantický príbeh, linka podčiarkujú neľahké udalosti a zmeny, ktoré obe hlavné postavy zasiahli. Zdĺhavejšie pasáže a pomalšie tempo trochu okresali moje nadšenie po prvotných dielok, "darebák" s beťárskym úsmevom, čo si doberá nafúkaného bohatého mladého muža, ktorý však potrebuje lekciu, aby v prvom rade neľutoval sám seba. Stalo sa, čo sa stalo, neľahká...

Snímka mi pripomenula jedného kamaráta, ktorý napriek nebudem písať akému syndrómu zvládol vysokú školu a žije možno viac ako množstvo ľudí. Táto snímka ma oslovila práve poslednými pasážami a tým, že rieši "inakosť" nielen orientácie fyzickej, ale i duševnej. Nájsť porozumenie a všetko v istom zmysle zlepšiť, nádej, to sú nitky ciest, ktoré rada uvidím v reálnom živote. Preto takéto snímky vítam, nech "podporia" nádej.

Nesiem sa na vlne tvorby z Bangkoku, takže tento štýl a navyše realita príbehu ma oslovujú. Z hercov ma zaujal a priznám sa, že pátram, kde hral Ten Tosatid Darnkhuntod (Tar) a v tomto filme hviezdil aj Pop Khamgasem (Ohm). Kvitujem, čo tu dokázal zahrať Gun Korawit Boonsri (Wan) nakoľko hráva inak ladené role. Trojica tu presvedčivo rozohrala emočný guláš a chaos. Vravím bravo hoši, resp. pohľadní muži. Nechcela by som byť v koži ani jedného z nich, ale stáva sa a, ako sa vraví nikdy nehovor nikdy. Šrámy si napokon nesie každý z nich, nedá sa vyhnúť...

Nádherná snímka, že sa mi ani slovami veľmi nechce rozoberať. Citlivo, vnímavo natočená. Kráčanie po "tenkom lade". Odporúčam.

Príbeh mi vyčaril úsmev, za prvé popráškovaná ruka na tvári, na ktorej nezostane ani stopa a potom plesk na stenu. Tak som túto pasáž trochu... prešla, že a sakra, čo to robia, ale prišlo mi to napokon trafene "komické". Kto ma totálne očaril bol Jack Waltz, proste krásny chlapec, neriešim vek, ale to čo mali zahrať prvý polibek, prvá pusa, ostýchavosť a istá hanblivosť, vzrušenie ... tak to sa im v krátkosti vydarilo napasovať do tejto kratučkej snímky. Nazvala by som ju príjemne roztomilou a dávka nevinnosti a ostychu sa veru na tento svet pýta. Páčilo sa mi to....