Walden: Life in The Woods (2017)

Je mi celkom záhadou ako tento zaujímavý umelecký film prešiel tuzemskou distribúciou bez povšimnutia. Určite to však nie je "ľahké pozeranie" na spríjemnenie večera. Tri príbehy - gay páru na ceste do hôr ktorý kvoli odlišným základom životnej filozofie podstúpi ťažkú skúšku; babičky jedného z nich žijúcej v domove pre seniorov, ktorá je umelecky nadaná, no začína sa z tohto sveta strácať, vonkajší a vnútorný svet sa jej začínajú bizarne prelínať; a jedného z pracovníkov domova, ktorého sizyfovská snaha zabezpečiť svojej rodine ilúziu normálneho života strednej triedy sa mu rozpadá pred očami skoro sadistickým spôsobom.

Walden je absolútna klasika americkej literatúry. Thoreau v nej popisuje vlastnú skúsenosť s pokusom žiť niekoľko rokov sebestačne jednoduchý život v zrube na brehu jazera, pozorovať všetko živé okolo seba i prírodné procesy a učiť sa z nich. Kniha sa stala akousi Bibliou hnutia "back to the nature". Filozofuje sa v nej na témy individuality, ideálnej komunity, vývoja a degenerácie i opresívnych aspektov modernej civilizácie.

Tento film naoko z knihy necituje anii riadok, zdá sa akoby s jej "dejom" nemal nič spoločné. (Obrazné paralely sa objavia až ku koncu.) V podstate je akýmsi anti-Waldenom, chorobopisom civilizovaného života. Korporátna pretvárka, outscorcing, zlovestný labyrint automatických telefónnych menu, nedostatočnosť jednotlivca na nároky ktoré na neho tento umelý svet kladie, snaha ale aj nevôľa odpojiť sa od stroja civilizácie. V neposlednom rade nepochopenie modernej doby pre neštandardné osobnosti.

Film postupuje v pomalom tempe a vrstvu po vrstve "lúpe cibuľu", čakajúc kedy jednotlivé postavy podľahnú slzám, či sa inak zlomia. Odhaľuje ich vnútorné nešťastie pod zdaním toho že všetko je v poriadku, pod "distingvovaným zjavom" a "keep smiling" maskami. Tiež neschopnosť komunikovať, porozumieť si, či divergentné sny. Dostáva ich pod neúnosný tlak - takže divák podvedome čaká nejakú explóziu, streľbu, násilie, alebo iný typický "americký úlet" - ten však režisér rafinovane prenecháva divákovi. Namiesto toho mu len farbisto načrtne to na čo sa pod fasádou normálneho moderného života radšej nechce pozrieť. Neponúka lacné riešenia, len ukazuje situáciu obnaženú na kosť, to že niečo naozaj nie je v poriadku. Je v tom precízny a silný.

Možno by som si dovolil reminiscenciu na Shortbus ... vo Waldene sa popisuje život menej rozprávkovo, ešte predtým než človek nájde oslobodenie, sebaprijatie, blízkosť, ideálnu či "ideálnu" komunitu.