Podrobnosti recenze

Konverzačná artovka, ktorú možno ocenia fanúšikovia severských filmov pre náročného diváka, i keď nad obsahom a odkazom by sa dalo značne pochybovať. Nie je to film ktorý mi nadlho uviazne v pamäti. Koncept to nie je zlý - rozhovory mezi dvoma kominármi, resp. individuálne interakcie s ich rodinnými príslušníkmi - každodenného až banálneho rázu. Pohodlný život "normálnych" štyridsiatnikov v Osle, jemne okorenený témou sexuality. Jeden z nich má prvý krát mimomanželský pomer a to dokonca s chlapom, druhému zasa jemneje hlas a sníva sa mu s Davidom Bowiem, ktorý na neho "zvláštne pozerá - ako na ženu" a nevadí mu to.

Bez prítomnosti epiky, či aspoň nejakého základného príbehu, sa divák spolieha buď na reč obrazov, alebo kvalitu samotných dialógov. V prvom prípade sa nám dostáva len zúfalo prázdnych záberov do nevýrazných domáich a kancelárskych priestorov kde sa odohrávajú rozhovory, predeľované statickou mestskou geometriou ktorá môže čiastočne evokovať vyprahnutú distópiu postmoderného života. Tvorcovia mali nepochybne vzťah k architektúre, čo naznačí aj jediná ozaj komická vsuvka kdesi uprostred filmu, ktorá z neho žánrovo dosť zvláštne vyčnieva. Čo sa týka dialógov na ktorých film de facto stojí, tu ma to sklamalo najviac. Obzvlášť v téme nevery, ktorú rozpitváva naozaj tuctovým časopisovým spôsobom a neponúka v dobe otvorených vzťahov, polyamorie a rozmnitosti identít takmr žiadnu pridanú hodnotu.

Možno je to film pre iného diváka, hlavné postavy sú z robotníckej vrstvy a tam sa veci možno rišia inak, na inej úrovni. No obávam sa že v tom prípade bude kameňom úrazu samotná neatraktívna forma. Ako pozitívum ale oceňujem, že ako sa na Škandináviu patrí, veci sa tu riešia relatívne dospelo, s kľudom, komunikáciou, akosi viac na úrovni. Z tohto pohľadu sa dá pri filme príjemne kultúrne oddýchnuť.