Podrobnosti recenze

"Když ty nepustíš mou ruku, ja tvojí nepustím." Krásna séria s podmanivou hudbou a piesňami, ktoré rozpovedia príbeh. Prvé čo ma šoklo bola rola Ponda - zahral si princa Chattrathorna, darebáčik čo sa rád zabával a žil na vysokej nohe, ale pekné od neho, že miloval svojho brata. Myslím, že pre Ponda to bolo poučné zahrať si túto rolu a zvládol ju vážne skvele, žrala som mu to i s navijákom, potvoriak jeden (v dobrom myslím) 🙂. Moje srdce si získala babička, láskavá, milujúca žena s množstvom zaujímavých pohľadov na zamyslenie. Niekto kto vie svojím teplým objatím pohladkať boliestky blízkych, tak pred takou osobou "klobúk dole". Otca zahral Chai Chartayodom Hiranyasthiti výborne a jeho slzy boli len bodkou za tým, čím všetkým si tiež musel prejsť. No a hlavná dvojka Phob (Inn Jakkrasin Atsavatanachai) skutočne sexy fešák, tie nohavice a vesta, burcujúce srdce a duša s túžbou napredovať a nevzdať sa, byť slobodný. Vlastne často som stála niekde v strede medzi, pretože som chápala obe strany. Princiatko Thin je krásny kvietok, ako tie ibišteky, čo rástli okolo neho... Krásny muž. V sérii iste nájdete veľa podnetných myšlienok na zamyslenie, preto ma to bavilo, v niečom je to, ako rozprávka, ktorá však stojí na reálnych udalostiach.