Joyland (2022)

Joyland je film, ktorý zaznamenáva úspechy na svetových festivaloch, no paradoxne bol v krajine svojho pôvodu zakázaný (dnes tam premietajú iba scenzúrovanú verziu). Komu by nedocvaklo - odporúčam naivný ale trpký dokument BBC3: "How Gay Is Pakistan". Joyland však svoju prekvapivú no zďaleka nie nepravedpodobnú romancu predstaví filmársky zručne, primerane epicky, farebne, voňavo, bez servítok ale s pochopením - a predovšetkým zvnútra svojej vlastnej kultúry.

Remeselne je spracovaný na výbornú - až mi bolo ľúto úzkeho formátu (3:4), zaslúžil by si lepšie. Beztak ma to nerušilo, uvedomil som si to až ku koncu filmu. Provokatívne by som ho zaradil do klasickej/serióznej "indickej" kinematografie, s profesionálnym hollywoodskym lookom, ale bez bollywoodskej vyumelkovanej muzikálnosti. A to napriek tomu, že sa jeho dej obtiera o vystupovanie na javisku - ktoré by sme u nás zaradili do bežnej estrádnej produkcie, no v Pakistane je to považované za "hanbatý erotický klub pre pánov".

Joyland nie je len film o Haiderovi a jeho zvláštnej náklonnosti k transrodovej Bibi (v Pakistane sú hidžry, 3. pohlavie, stáročnou súčasťou tradičnej kultúry, aj keď majú nízku povesť, sú verejne prítomné a s predsudkami tolerované - o dosť viac než klasická gay identita). Krásne je tu vykreslená aj pestrá a mierne uletená rodina - večne komandujúci patriarcha Rana na vozíku, arogantný workoholický brat s protivnou povahou, manželky kradnúce si "trocha života" pre seba popri deťoch a domácich prácach, spoločné sardinkovanie v jednom malom dome - a obzvlášť teda príbeh Haiderovej manželky Mumtaz, ktorá sa kvôli rodovým stereotypom musí vzdať práce ktorú má rada a stať sa tradičným domácim robotom. Spôsob akým ju to zlomí a zomelie zatieni aj Haiderove neštandardné pletky. Podobne zaujímavo vyznie aj pakistansky cudný flirt medzi Ranom a susedou, ktorý kupodivu zmarí jej syn (ženy majú v moslimskej kultúre poručníkov - môžu to byť manželia, bratia, otcovia, synovia - ktorí o nich do istej miery právne rozhodujú).

Joyland je tak nielen gýčovitým názvom pre nočný klub, ale aj sarkastický titul pre smutnú krajinu v ktorej panuje beznádej tradícií a prastarých zvykov. Ako film je predovšetkým film o ženách, ich neľahkom údele v tejto spoločnosti, ukradnutých osobných voľbách, tichom znášaní neférovsti, ale aj zúfalom vzdore. Heiderov príbeh nie je v prvom pláne gay - Biba sa identifikuje ako žena - sledujeme v podstate hetero romancu, s tým rozdielom že Biba je hidžra a teda je to celé "škandál". Mimochodom, Biba je vykreselná ako sebavedomá a prísna žena (aj keď, alebo preto že transrodová?) s ktorou sa život nemazná a ona sa nemazná s ním - kolegovia k nej majú rešpekt, alebo aspoň strach. Len v zopár scénach dostaneme náznak, že Haider by mohol byť gay (či jeho citlivosť, submisívnosť, nemotornosť, nevôľa splodiť dieťa, inštinktívne natáčanie zadku, ale aj jeho ponuré oslobodenie).

Vo výsledku - vzácny, solídne filmársky odvedený, vizuálne príťažlivý film - ktorý zhŕňa pakistanskú spoločnosť a jej postoj k "témam o ktorých sa nerozpráva" dokumentačne dôležitým spôsobom.