Recenzi napsal/a WilaFox

Tak toto bolo naozaj dobré. Kórejské BLká pre mňa nie vždy vypália dobre, no toto som si naozaj užila. Príbeh spočiatku pôsobil tak... obyčajne, ale veľmi rýchlo nabral na obrátkach. Všetky štyri hlavné postavy boli naozaj zaujímavé. Milujem ich chémiu v podobe partnerských aj priateľských vzťahov, pretože sa k sebe naozaj hodia. Stretla som sa s názormi, že herecké výkony mohli byť lepší, ale mne sa páčili také aké boli. Priznávam, pri niektorých scénach som iba krútila očami, ale to nebola ich chyba. Pôsobilo to tak, že niektoré scény jednoducho neboli vo finálnej verzii, ale to je len môj názor....

Do tohto som išla s nulovými očakávaniami. Nečakala som nič dobré a popravde som bola pripravená na to, že to po druhej epizóde vzdám. Obsah nesľubuje nič zaujímavé, pokiaľ sa teda nebavíme o štipľavých scénach. Čo iné by sa predsa mohlo odohrávať na mieste, na ktorom sa príbeh odohráva? Hah... Čudovali by ste sa, ale dialo sa toho celkom dosť. Samozrejme, so všetkým, čo som pred chvíľou spomenula. Osem priemerne dlhých epizód toho neobsahovalo veľa, no predsa dokázali ponúknuť zaujímavý príbeh. Osobne si myslím, že nejde o nijaké majstrovské dielo, a že existuje množstvo lepších, no rozhodne ide o niečo...

Wau. Tak toto bolo niečo úžasné. Pred chvíľou som kamarátovi poslala takúto správu: "Je to úžasné, úžasné úžasné úžasné dokonalé skvelé nadherne a došli mi synonymá k slovu úžasné." A za svojimi slovami si stojím. Zaujímavosťou je, že seriál je natočený v Taiwane, ale podľa čínskej knihy od veľmi známej autorky menom Priest, Jeden čínsky seriál na motív knihy od tejto autorky už v Číne zakázali vysielať, takže som rada, že Taiwan prevzal iniciatívu a vytvoril tak nádherné dielo. S touto dvojkou sa mi bude lúčiť veľmi ťažko. Myslím, že toto je prvýkrát, čo mi je ľúto, že mimo Thajska...

Pôvodne som sa do tohto seriálu vôbec nechcela púšťať. Šestnásť deväťdesiatminútových epizód ma nijak zvlášť nelákalo, ale keďže ma môj pen pal friend cca rok presviedčal, že si to mám pozrieť, tak som si povedala, že tomu dám šancu. Čiastočne aj preto, aby mi už s týmto dal pokoj XD. Prvé epizódy ma nijako nenadchli, z veľkej časti kvôli Nutovi, ku ktorému naozaj nebolo jednoduché nájsť si cestu a mať ho rada. Potom ale prišli flashbacky a čím viac sa odhaľovala jeho minulosť, tým viac som rozumela jeho správaniu. Nut pôsobí prvým dojmom ako...

Popravde ani neviem ako začať. Keďže som len nedávno videla remake Stay with me, neviem sa na tento seriál pozerať objektívne a stále ho prirovnávam k novšej verzii. V niektorých aspektoch bolo Addicted lepšie, no v iných naopak nie. Čo ma prekvapilo, bola naozaj veľká odviazanosť, ktorú by som od Číny v roku 2016 nečakala. Rozhodne nie pri niečom, čo sa považuje za BL. Napriek zopár nedostatkom som si seriál pozrela za jeden deň a pár epizód pred koncom som si povedala, že som addicted, čiže v preklade závislá. Myslím si však, že pokiaľ by som toto pozerala samostatne a...

Bolo to zlaté. Vtipný začiatok, akčný stred a krásny koniec. Sympatický herci, no k dokonalosti tomu predsa len niečo chýbalo, čo je naozaj škoda, pretože tento príbeh mal skvelý potenciál.

Priznám sa, že som do tohto nešla s priveľkými očakávaniami, pretože na iných stránkach nemá práve najlepšie hodnotenia. Tu sa mi ale potvrdilo, že na tie občas netreba prihliadať, pretože Golden blood bolo naozaj úžasné a hviezdičku som dala dole len kvôli niektorým veciam, ktoré som osobne nedokázala prehliadnuť, aj keď som veľmi chcela. Napríklad záverečná dráma, ktorej význam som vôbec nepochopila a podľa mňa by sme sa obišli aj bez nej a dostali krásny koniec. Herci svoje postavy stvárnili naozaj dokonalo. Akčných scén bolo viac ako dosť (spoločné zápasenie s protivníkmi nemalo chybu, vyzeralo ako tanec), ale takisto sme...

Priznám sa, že začiatok ma vôbec neoslovil. Postavy zaujali, no okolnosti v prvých epizódach ma nijako neprinútili zamilovať sa do deja. Neskôr ale mnohé veci vyšli na povrch a my sme konečne spoznali situáciu, vedúcu k svadbe. Popravde, očakávala som niečo na štýl Svadby podľa Mary, ale to len preto lebo obsah som iba prebehla očami bez toho, aby som sa mu snažila porozumieť. Milovala som cameo postáv z Love in the air, ktoré dostali svoj zaslúžený happyend. Škoda, že si ukradli len pár scén, ale na druhej strane to chápem, pretože tento seriál nepatril im. Približne od polovice dej...

Nemám najmenšie tušenie ako som sa k tomuto dostala, ale som neskutočne rada, že som tomu dala šancu. Napriek tomu, že ide o thajský seriál, mal úplné americké vibes, čím sa úplne odlišoval od zvyšku thajskej tvorby, ktorú som doposiaľ videla. Trochu sa mi pozastavil rozum nad tým, že seriál je vhodný pre deti od 13 rokov, no neskôr som pochopila, že presne tak to má byť. Istým spôsobom totiž ide o sexuálnu výchovu (nie, nemá to nič spoločné s tým netflixovým seriálom) a čo si budeme klamať, žijeme v dobe, kedy niektoré témy už pre deti nie sú tabu....

Prečo som sa tomu tak dlho vyhýbala? Dostalo sa ku mne, že Semantic error je jeden z najlepších kórejských BL, ale aj tak som ho stále odkladala. Určite si prečítam aj predlohu. Krátke epizódy ubehli rýchlo ako voda, no predsa dokázali poskytnúť skvelý zážitok. Ikonická scéna v bare si získala moje srdiečko rovnako ako hlavné postavy. Poznáte porekadlo "Protiklady sa priťahujú"? Tak Jaeyoung a Sangwoo sú jeho stelesneniami.

Dobre, myslím, že som to konečne predýchala. Wau. Páni... A množstvo ďalších slov, ktorými by som mohla vyjadriť svoje pocity. Keďže ide o remake Addicted, ktorého vysielanie bolo kvôli čínskym zákonom a cenzúre pozastavené, mala som obavy, ktoré každou epizódou stúpali čím ďalej tým viac. Chémia medzi hlavnými postavami bola priam dokonalá a všetko iskrilo v tom najlepšom zmysle slova. Hoci je to oficiálne čisto bratský vzťah, sú tu nejaké scény a je ich hneď niekoľko, pri ktorých nikto neuverí, že ide o bromance. Druhá polovica, a predovšetkým posledné epizódy sa naozaj odviazali a ja...

Všetci okolo mňa si toto vychvaľovali do nebies, a tak som mala veľké očakávania. Neboli tak úplne naplnené, no aj napriek tomu si dovolím povedať, že to bolo skvelé. K dokonalosti rozhodne nechýbalo veľa. Pôvodne som si chcela prečítať manhwu, no napokon som si pustila seriál a neľutujem svoje rozhodnutie. Príbeh bol krásny a plný nádherných momentov. Herecké obsadenie priam dokonalé. Chémia fungovala a tie najkrajšie scény boli obohatené o krásnu hudbu. Pesnička, sprevádzajúca celý dej bola nádherná a nikdy som jej nemala plné zuby. K Yoon Tae Joonovi som si hľadala cestu príliš dlho, no Ji Won Young si...

Popravde, očakávala som niečo omnoho horšie, no na druhej strane to nebolo ani dokonalé. Prvá epizóda je totálny chaos, a keby som niekomu nesľúbila, že si pozriem aspoň tri, pravdepodobne by som vzdala hneď na začiatku. Neskôr som bola rada, že som tomu (hoci s nechuťou, ale predsa) dala šancu, pretože sa predo mnou ukázal pekný príbeh. Keďže bol nakrútený až podľa tretej knihy, stále bol trochu chaotický, no v konečnom dôsledku mal niečo do seba. Problém ale nastal na konci, od ktorého som čakala jednoducho viac. Nič okrem spoločných scén hlavných postáv Daya a Itta, a Dayovho mladšieho brata...

Prvé epizódy mi pripomínali taký mix Bad buddy a I told sunset about you, no netrvalo dlho, kým sa ukázalo, že seriál má aj svoj vlastný potenciál. Celý dej je preplnený nedostatkom komunikácie a hlúpych nedorozumení, ktorým naozaj nefandím, no keďže sa jedná o príbeh podľa skutočnej udalosti, asi to tak jednoducho musí byť. Chlapci mali naozaj smolu, keďže každý nádejný pokus o rozhovor skončil zvonením mobilu alebo náhlym zjavením tretej osoby. Stačilo by tak málo, aby sa všetko vyriešilo omnoho skôr, no The promise je príbehom presne o tom, čoho sa ľudia najviac obávajú a čo je mnohokrát príčinou,...

Jeden z najkrajších príbehov, aké som kedy videla. Náhodné stretnutie, ktorým nebola nijaká zrážka na chodbe školy, Bývalá priateľka, ktorá spočiatku robila problémy, no napokon našla porozumenie. Blázniví, ale zároveň realistickí najlepší priatelia, ktorí obe hlavné postavy plne podporovali vo všetkých ich rozhodnutiach. Herci boli ako stvorení pre tieto roly, ktoré zahrali naozaj perfektne. Verila som úplne všetkému, čo som videla a chémia fungovala presne tak ako mala.

Nezačalo to práve najlepšie, no od tretej alebo štvrtej epizódy sa dej pekne rozbehol. Priznám sa však, že ma hlavný pár nezaujímal a všetku moju pozornosť si získal Yuki and Jing Ze. Ich postavy, chémia a pozadie do seba nádherne zapadali a vytvárali krásnu atmosféru, do ktorej som sa hneď zamilovala. Malá Ling Ling bola úžasná a vo všetkých scénach hviezdila na maximum. Ako som už povedala, právnici ma vôbec nezaujímali, a tesne pred koncom pre mňa už vôbec neboli dôležití. Seriál mal ale krásnu úvodnú pieseň, ktorú som nepreskočila ani raz.

Láska vie byť niekedy nebezpečná. Diela z psychiatrického prostredia ju mnohokrát ukazujú ako liek na problémy, lenže tu ju máme vykreslenú v úplne inom svetle, čo ho robí originálnym. Škoda, že to nie je dlhšie, pretože toto je príbeh, na ktorého povedanie nestačí 20 minút.

Krátke filmy majú niečo do seba. Objavila som ho úplnou náhodou a zo zvedavosti sa doňho pustila. Ako bonus k dobrému filmového zážitku som zistila, že z nemčiny predsa len niečomu rozumiem, čo bolo skvelé, pretože som niektoré scény mohla precítiť inak ako keby som sa spoliehala iba na titulky. Pesnička na konci krásna a výstižná nielen pre príbeh, ale aj celkovo pre ľudí, ktorí sa objavujú a boja sa sami sebe priznať, kým v skutočnosti sú.

Začalo to dobre, ale potom prišlo priveľa drámy. Uvítací večierok na škole nedopadol práve podľa Kittiných predstáv, no nevzdala sa a išla ďalej. Stále dookola opakovala, že toto nie je len o chlapcovi, čo sa napokon ukázalo byť pravdou, pretože inak by hneď na druhý deň nasadla do lietadla a vrátila sa domov. Prepojenia medzi postavami a ich vzájomnými vzťahmi boli spočiatku skvelé, no ako som už spomenula, neskôr sa to začalo zamotávať až príliš. Je skvelé, Alex zistil, kto sú jeho skutoční rodičia, a takisto ma teší, že sa Yuri opäť stretla s Julianou. Vedľajšie postavy boli skvelé a...

Musím priznať, že obe hlavné postavy som nie jeden raz chcela poriadne prefackať, aby sa spamätali a začali sa správať normálne. Obaja sa miestami hrali na hrdinov, hoci v skutočnosti pripomínali skôr presný opak ako napríklad vo chvíli, keď sa jeden prosil druhého, aby sa s ním porozprával, no ani jediný raz mu nenapadlo povedať to aj cez dvere, ktoré istote neboli zvukotesné a podľa mňa celý internát vedel, čo sa medzi nimi dialo. Celá situácia, ktorá tomu predchádzala sa mi nepáčila, rovnako ako aj niektoré ďalšie veci, no po dlhšom uvažovaní som prišla k záveru, že dej bol zameraný...