Podrobnosti recenze

Jeden z konceptuálne najzaujímavejších filmov sezóny, v podobe veľmi čiernej komédie (ak sa ju divák rozhodne takto poňať) o zatrpknutom gayovi, ktorý si vymyslí svoje mŕtve dvojča, aby si tak uhnal kamaráta. Improvizácia bez plánu vychádza, až kým je vrstiev lží príliš aj na jeho vlastný žalúdok. Oceňujem v prvom rade to, že zápletka filmu sa zmohla na viac než len na to že hlavný hrdina je teplý, na coming out, svadbu či iné klišé súčasnej LGBT kinematografie. Tiež oceňujem, že dokáže bez hanby portrétovať našinca ako antihrdinu, s mnohými nesympatickými črtami alebo činmi, tak že diváka to vlastne prirodzene postaví za chudáka heteráka. Zvedený či uvedený do tejto konštelácie, dostáva sa kvír divákovi príležitosť pozerať sa na veci očami toho druhého - čo je pre "medzidruhovú komunikáciu" vždy užitočný zážitok. No napriek tomu je hlavná postava vykreslená stále tak, že mu človek dokáže istým spôsobom v kontexte takto vystavaného príbehu fandiť, empatizovať s ním, alebo aspoň nepriať mu príliš drsný trest. Nie je zlý od podstaty, len kombinácia povahy, návykov, frustrácie a príležitostí mu umožní zachovať sa v istých situáciách spôsobom, ktorý stranou stojaci divák vníma ako amorálny. Umelecká licencia filmového príbehu zasa dovolí, aby sa tieto poburujúce situácie vŕšili jedna na druhú ad absurdum. Hoci, vzaté jednotlivo, film len odhaľuje náš potenciál v tých temnejších odtieňoch.

A aj keď by človek pri tomto náčrte deja mohol váhať prečo sledovaniu niečoho takého venovať dve hodiny života (a "komu tím prospějete?!" ... v kontexte "gay osvety" či obrazu pred majoritou) - práve tu sa skrýva jeho hodnota. Napriek rôznym krivdám, nie sme živočích dokonalý a klamstvo - možno v tých krajších farbách: zmysel pre fabuláciu a drámu - tak aby sme dosiahli to po čom túžime, je v komunite jav pomerne endemický - a mimo nej o nič lepšie. Pri troche snahy sa dá pozorumieť aj motivácii na pozadí - chronická samota, ktorou mnohí trpíme a ktorá nás často tlačí do bizarného správania. Hoci je moderná západná metropola miestom, kde už gay nemusí pred svetom obhajovať svoju existenciu - no vyprázdnenosti, sociálnej izolácie, či neschopnosti nadviazať zmysluplný medziľudský kontakt nie je stále ušetrený.

Film je postavený na veľmi drsnej a suchej forme humoru, ktorý nemusí byť každému po chuti - miestami divák zostáva paf z toho, ako sú nepísané hranice žánru a vôbec toho čo vídame na plátne prekračované - mne sa však pozeral určite ľahšie ako rôzne prvoplánové nasilu-komédie podľa prevarenej šablóny. Funguje aj vo vážnejších a rozpačitých momentoch. Čo sa týka vizuálu, zvuku a vôbec remeselného spracovania - šlo o nadpriemer a nepochybne aj preto snímok vzbudil zaslúženú pozornosť.