Nachthelle (2015)

Zaujímavý počin, možno nie úplne uchopiteľný rozumom, no celkom pútavo kombinujúci (archetypálne-)psychologickú tému s veľmi špecifickým prostredím.

Začne sa to ako letná romanca - Anna a Stefan navštívia dedinu z jej detstva - tesne pred domoláciou, momentálne takmer vyľudnenú, s pravidelnými zemetraseniami spôsobenými uhoľnými rýpadlami. Scenáristickým perom na starom dome pobudnú spolu s jej dávnym bývalým Berndom, ktorý aktuálne žije v gay vzťahu s psychoterapeutom Marcom. Momenty silenej milosti sa striedajú s divnými pohľadmi, trením, trápnymi chvíľami, nevypovedanými výčitkami. Na prvý dojem si zvedavé hetero Stefan klikne s provokujúcim Marcom, zatiaľ čo si Anna s Berndom si zdržanlivo pripomínajú staré časy.

Lenže v starých časoch je pochovaný aj tragický príbeh, ktorý niekto túži vytiahnuť na povrch presne tak silno, ako ho niekto iný túži pochovať... Konštelácia postáv (4+1) je však neúprosne pripravená na "vyrovnávanie sa minulosťou". Labyrint ruín "starých zlatých čias" sa stane mestom ožívajúcich tieňov.

Osobne sa mi páčilo ako sa zlatavé tóny vyvolávajúce atmosféru vrcholu leta kombinovali s náladou "pred nenávratným zánikom". Krásne aj trpko clivé, nežné aj brutálne zároveň. Presne takúto nejednoznačnosť na rozhraní (alebo v kontrastoch) má i psychologický rozmer filmu. Nie úplne som sa však vedel orientovať medzi tým ako sa vypäté konflikty striedali so zdanlivou harmóniou medzi postavami. Možno tam pripustiť umeleckú a psychologickú licenciu, čosi ako metaforičnosť ... ale úprimne, pôsobilo to na mňa občas skôr akosi nekonzistentne a iritujúco.

Lepšie na mňa zapôsobil snímok v rovine svojej atmosféry - zdanlivo nevinný urbex a brúzdanie starými fotografiami naberá temnejšie rozmery, popri upadajúcej kráse sa stále viac vkráda pociť že "čosi nie je v poriadku" a "niekomu čoskoro rupnú nervy". Veľmi fajn bol aj jeden z (dvoch?!) hudobných motívov, len škoda že (asi kvôli rozpočtu) iba opakovaný, nie variovaný. Herecký ensemble bol solídny, hoci iskrenie medzi Stefanom a nepohľadným Marcom sa mi verilo o čosi ťažšie.

Záverečná tretina, keď si obsah deja ešte raz zopakujeme, len z iného uhla pohľadu - bude možno kontroverzná a vzbudí rôzne dojmy - od nepochopenia po nadšenie. Mňa práve vtedy (hoci fakt už trochu neskoro) film zaujal a skoro očaril. Práve tuto a takto by som ho chcel zažiť celý ... tému aj poňatie trochu viac prepracovať, usporiadať a vypointovať. Zarobené bolo na netradičný a zaujímavý koncept ... ktorý sa ale utopil vo vágnom a zdĺhavom začiatku.

Gay téma je tu "akoby len v pozadí", ale je pre kľúčové konflikty filmu vo výsledku podstatná.

Napriek napätiu a konfliktom pod povrchom a takmer hororovým pasážam to nakoniec vyznie ako príbeh o odpustení (sebe, druhým) a zmierení sa (s minulosťou, medzi sebou) - čo mňa aj celkom pohladilo na duši. Aj keď by si pár postáv zaslúžilo facku naviac. ;)

Film mě zaujal z hlediska psychologie (pokus o zobrazení rozpolcení osobnosti na "já" a "druhé já" v důsledku dávného traumatu), příběhem samotným, zpracováním i hudbou. V některých pasážích je třeba zpozornět a zařadit děj na správné místo v celém příběhu. Zajímavý byl i styl mluvy starých vesničanů. Ohromující gay zápletku však nečekejte, o to tady zase až tak nejde.

Jednoznačný začátek filmu se postupně začal různě zaplétat, až jsem se začal až tak trochu ztrácet, zda je to jen sen či skutečnost-minulost, proplétající se navzájem. Příběh jistě trošku nevšední, celkově film lehce nadprůměrný, kde malinko napřed jsou herecké výkony. Německý snímek, i když není na desítku, je jako dělaný pro překlad ...

První zdání dokonale mate, protože se nejedná o nudný příběh, zalitý sluncem, ze zapadlé vesnice. Postupem času se totiž nebe zatáhne a vlivem zatmění přichází i značné znepřehlednění celého příběhu.