You & I (2014)

A nemusel to byť zlý film. Stačilo keby mal jasnejší zámer, zmysel cesty, odkiaľ kam smeruje. Nemá zlú kameru, nemá vyslovene nejapných ani škaredých hercov (George Taylor, mňam), scén s erotickým nábojom je viac než dosť, ako road-movie nás prevedie (relatívne) pohľadnými miestami. No pokazila ho bezcieľnosť scenára. Ironicky tak tvorcovia zdieľajú rovnaký mentálny stav ako jedna z postáv - Jonas - ktorý len tak blúdi vidiekom a nevie čo chce vidieť ... a zároveň len tak aranžuje foto-scény ako ho napadne, bez nejakého náznaku skutočného konceptu či fascinácie. "Ja vlastne neviem čo robím." "Ja vlastne neviem kam idem." Cool, ale prečo to má zaujímať diváka?

Aby bolo bezdejovú cestu po lesíkoch a kaštielikoch čím oživiť (?), naberú poľského tuláka Borisa. Po tom čo sa pred ním Filip "mimochodom" vyoutuje, z Poliaka sa podľa nadávok vykľuje typický východoeurópsky homofób, ale ako to už býva, najviac kričí ten, kto ... Nechcem prezrádzať koniec (hoci ho už iný recenzent naznačil), ale túžba/žiarlivosť zamotá dej - ktorý vyústi do bizarného konca, so zvláštnou mechanickou bezcitnosťou. Áno Poliak vyzeral na parazita, ktorý ako tí dvaja tiež nemá smer/cieľ cesty - ide tam kde je zadarmo doprava/jedlo/víno. Aj také existencie sú. A úprimne, strieľajúc do vlastných radov - k východoeurópskej mentalite (priemeru, väčšiny) to má dóóósť blízko. Netreba to hneď (ako tuto niekto dole) ťahať do epického znevažovania Slovanov Germánmi :D Jedna postava v jednom fiktívnom príbehu nedokumentuje realitu ani "všeobecný názor" tvorcov.

Naviac, prinajmenšom Filipovo správanie tiež nenaznačuje najlepší charakter, zatiaľ čo Jonas tak čokoľvek citovo-konfliktné heterácky premlčí a premračí. Nehovorím o častom hysterickom smiechu, ktorý je teda riadne umelý a ruší. Môhlo sa to volať "o troch bezcieľných mladíkoch" - a skúmať nakoľko im tato spoločná črta bude ladiť alebo vadiť.

No čo ma najviac zarazilo, postavy vo filme menia akosi náhle a bez vysvetlenia nálady a osobnosť, nieto ešte orientáciu - nie veľmi uveriteľným/pochopiteľným spôsobom. Nesmerovanie príbehu zrazu prerývajú nepochopiteľné dejové skoky. A film to neposúva dopredu, ale to načrtnuté odnikiaľ-nikam ešte zpretŕhajú.

Záverečných pár scén je dosť zvláštnych nato, aby si divák polámal hlavu: bol to rafinovane hyenistický vopred pripravený plán páriku umelcov? Alebo naozaj Filip chcel iba dosiahnúť aby Jonas žiarlil? Alebo sa to celé takto absurdne zbehlo náhodou? Od pýtania sa ma však odrádza chaotický (ne)príbeh a nesympatická pachuť na jazyku. Tomuto filmu žiaden plán neuverím.

Docela zbytečný film, pár přírodních záběrů to nezachrání. Žádný smysluplný děj, dvě docela odpudivé postavy, ztráta času.

Námětem i zpracováním to připomíná film More Than Friendship - rovněž jde o letní putování německou krajinou v karavanu ve třech. Ve srovnání s jmenovaným filmem má tento ještě méně děje, v podstatě je to takové "zítra pojedeme tam, na chvíli tam pobudeme, budeme blbnout po okolí a až nás to přestane bavit, zase vyrazíme jinam".
Pozoruhodný umělecký zážitek to přímo není, snad záměrem filmu je vytvořit náladu letní mladické bezstarostnosti, což se jakž takž podařilo.

Snímek začínajícího režiséra Nilse Bökampa působí už na první pohled jako "domácí video" točené během výletu do přírody.

Němec Jonas (HT) a Brit Philip (HM) se skamarádili v Londýně a vydají se spolu do Braniborska fotografovat. Tam potkají stopujícího Poláka Borise, který jim pomůže pochopit, že vlastně patří k sobě: Jonas začne na Philovo dovádění s Borisem žárlit. Za odměnu je Borisovi ultimativně oznámeno "Boris, you have to leave." A Boris opravdu odchází s tváří nehezky sešklebenou pláčem. Slovani, to jsou takové ty bizarní postavy, co nám roznášejí jídlo v restauracích a myjí záchody, proto se k nim ale ještě nemusíme chovat slušně. Však je také Boris zobrazen sice jako slovansky půvabný, ale i dost oplácaný a s malou neupravenou výbavou.

Příběh působí jako velmi vycucaný z prstu, vidíme ale spoustu krásných přírodních záběrů a letních podvečerních nálad, navíc je vše osvěženo společným počůráním trosek Göringova Carinhallu. Upřímně řečeno, než koukat na tento film, je lépe udělat si vlastní výlet s někým, na koho je taky hezký pohled, když se koupe nahý v přírodě.