Plainclothes (2025)

Námet filmu je určite zaujímavý - aj ako pripomienka pre novú generáciu, že ešte relatívne nedávno v niektorých krajinách polícia "poľovala" na gay mužov, ktorí sa stretávali na rôznych poloverejných miestach - toalety, parky, sauny. Dnes sa už príležitostný sex ako taký neodsudzuje, cruising sa považuje za súčasť gay dedičstva/subkultúry, deje sa aj navzdory digitálnym možnostiam. Etika policajných provokácii, ktoré nečakali na hlásené verejné pohoršenie, ale lovili mužov aktívne - je vrcholne kontroverzná.

Príbeh má pomerne jednoduchú štruktúru, aká bola naznačená v popiske - no zaujímavé odhalenia sa udejú u obidvoch postáv. Hoci som rád videl oboch hercov, vzájomná chémia v intímnych kontaktoch sa mi zdala pomerne vlažná. Možno pôsobila príliš dnešne - transakčne. To zamilovanie (obsesia?) bolo "lebo v scenári sa píše". Celkovo čo sa týka kreslenia atmosféry doby - kostýmy, interiéry, komunikčné vzorce - prišlo mi to málo autentické. Pokus o skratkovité vyjadrenie videosekvenciami mi prišiel lacný a tiež rušivý na pohľad.

Naopak, veľmi som si užil individuálny výkon Toma Blytha, ktorý "meltdown" svojej postavy zahral naozaj výborne - scéna v pivnici bola pre mňa jedným z najlepších momentov filmu. Hoci obe postavy sú svojim spôsobom dvojtvárne, mladý policajt Lucas ktorý zápasí so svojou sexualitou, náklonnosťou a odpudivou pracovnou náplňou vychádza morálne horší - no napriek tomu sa ho tvorcom i Blythovi podarilo zobraziť tak, že divák k nemu ako k človeku v neľahkej pozícii môže pocítiť sympatie.

Celkový dojem z filmu bol však ponurý, znova ma vrátil do doby keď coming out bol epickým vyvrchlením gay života (asi ako pre heterákov svadba - ktorou sa všetko podstatné pre filmový naratív končí) a na jazyku nezostalo veľmi veľa pachuti. Je dobré, že snímok vznikol ako pripomienka temnejšej časti gay histórie, ale určite by tu bol priestor na vypilovanie scenára, vizuálnej zložky filmu aj nejaké hlbšie pocity.

Odpovídající reálie, poměr obrazu 4:3, natáčení "analogovou technikou", užívání "domácích videí" a jiné prostředky simulující dobu 90. let minulého století, jistě dobře posloužily dané věci. Mě však kazily pozitivní dojem ze sledování. Kluci byli...přirození a výteční. U Russella jsem nevěděl, zda přibral tělesný tuk nebo svaly.

Ohlédnutí do doby, kdy za cruising na toaletách hrozilo vězení. Tom Blyth je naprosto bezchybný a jeho společné scény s Russellem Toveyem patří k těm nejlepším. Režijní a scenáristický debut se silným závěrem je poctivě odvyprávěný a rozhodně si zaslouží vaši pozornost.

Nemám zrovna moc rád tento typ amerických filmů, ale použití staré techniky se povedlo. Tom Blyth byl skvělý.