Query (2020)

Pro mě to je solidní krátký film a téma beru jako jednu z mnoha variant mezi muži 100% hetero a 100% gay. A že těch variant a možností mezi dvěma konečnými body mohou být tisíce, to chápe asi každý, snad až na nějakého zabedněného homofobního tupce. A mihl se tam i jeden ze dvou hlavních hrdinů z filmu Call Me by Your Name ...

Málokedy si kraťas tak užijem. Z vizuálneho a hereckého hľadiska je spravený až prekvapivo profi, kľudne by mu slušala aj celovečerná metráž. Možno aj preto, že samotná téma je pre mňa veľmi príťažlivá (presne to čo ostatných recenzentov dráždi). Občas treba aj snívať - a tento filmk to robí hravo a primerane uveriteľne. Až na ten divný bozk ... ale o tom viac nižšie. Snímke by som vytkol skôr skratkovitosť. Ona je to vlastne "debata na tému" - prostredie a situácie sú sekundárne.

A teraz k obsahu:
1. Muži/ženy+L/G/B/hetero je konštrukt (a nemyslím to v zlom), jedno z možných rozdelení alebo chápaní sexuality a genderu. V iných kultúrach to vnímali a rozdeľovali inak a tiež dosahovali istej miery pestrosti (a niekedy aj väčšej akceptácie a bezpečnosti).
2. Nie je nič závadné na tom, že sa vo filme spomína, že v starovekom grécku mali muži-bojovníci (aj tých ktorých dnes paušálne zahŕňame do kategórie hetero) intímne blízko. Možno to bola vekovo diferencovaná a edukačne-mienená pederastia. Možno to bol zvýraznený "buddy dynamics" ktorý sa ukázal zmysluplný v ich étose bojovníka.
3. Pozrite si fotografie hetero mužov z Európy 19. a ranného 20. storočia a la Picturing Men, Men of WWII, akýkoľvek foto-vintage. Držia sa za ruky, ležia po sebe, píšu si milostné dopisy, ich pohybový výraz by sme dnes zhodnotili ako viac femínny... Vtedy sa to tak robilo a možno to bolo dané aj okolnosťami kultúry (segregácia pohlaví).
4. Čo je podstatné pre dnešnú dobu - ten potenciál pre blízkosť, intimitu, experimenty medzi sebou - v chlapoch, aj hetero, bi-curious, či bi - tam niekde je. Je vecou našej doby že je dnes potlačený a zamaskovaný kopou hraného odporu, doberania sa, podkopávania, vtipkovania, škádlenia sa homo vtipmi a neustálym dokazovaním že "nie", hrou na (hyper)maskulínne správanie (čokoľvek to dnes akože je).
5. Už Kinsey (v 40. rokoch, skôr než existovalo LGBT hnutie či identity) popísal sexualitu ako spektrum, kdesi medzi absolútnou 100% heterosexualitou a absolútnou 100% homosexualitou. Môžeme sa prieť koľko je toho na okrajoch a koľko medzi - ale je fakt, že každý sme niekde v spektre, s nejakým percentom prístupnosti k odlišnému a rovnakému pohlaviu. Väčšina z nás sa z pohodlia i strachu radšej utieka ku jednoznačným vyhraneným kategóriam: homo, bi, hetero a ten malý potenciál pre to z druhej strany radšej neskúmame/potlačíme. Je to tak jednoduchšie.
6. "Hetero na okraji" znamená že druhí chlapi sú mu tak odporní, že sa ich ani nedotkne, ani sa na nich nemôže pozrieť. Absolútne zhnusenie. Ešte aj jeho vlastné mužské telo je mu ohavné. :) Ale sú chlapi, ktorí si priateľstvo vedia prejaviť rukou cez rameno, či objatím. Nie je to sex, ale už je to aspoň nejaké percento k medzi-mužskej intimite . V iných kultúrach nemajú inak hetero muži problém spolu chodiť po ulici za ruky či masturbovať. V niektorých krajinách Európy sa chlapi bozkávajú na líca. To sú fakty.
7. Sexualita je nám daná, ale to ako sa rodovo vyjadrujeme, ako sa intímne vzťahujeme k druhým, aké zábrany si vypestujeme je čiastočne vypestované socializovaním. Debata nature vs nurture patrí k základom sociológie, je dávno uzavretá so záverom: "ono to je kdesi medzi".
8. Aj týmto všetkým sa zaoberajú gender studies. Skúmajú ako to v rôznych dobách a kultúrach je, ako navigujeme medzi svojimi danými intímnymi potrebami a sociálnym tlakom toho čo je tu a teraz "normálne" "vhodné" "prípustné".

Presne tieto otázky sa snažil film otvoriť, aj keď trochu nemotorne. To že chlapi chcú svoju intimitu preskúmať práve skrz bozk - kľudne kvitujem s tým, že je to romantické klišé dnešnej doby, "ako sa robí intimita". Preto to skúšajú touto cestou, aj keď to pôsobí možno "príliš". Určite by bolo dobré, ak by to tvorcovia preskúmali na väčšom formáte.

* Nemusíme vôbec zachádzať do barrandovských fantazmagórií o tom ako je pre spoločenskú akceptáciu normatívnych LGB identít nebezpečný gender (a teda to T.I.A.Q.+ zo skratky). Naopak, myslím si, že keby bolo viac zvedavých hetero (a nemusí to ísť až k "celému" sexu), tento svet by bol príjemnejší a bezpečnejší pre nás všetkých.
** Je vedecky popisovaný fenomén, že sexualita je fluidná. Možno len do istej malej miery. Možno treba rozlišovať jadro sexuality (nature) a to ako sa vyjadrujeme intímne k iným ľuďom (nurture = socializácia, normy, zvyky). Nič z toho ale neznamená ani neodvôvodňuje, že ktokoľvek má právo do toho zasahovať či meniť to alebo liečiť to.
*** Konverzné terapie sú zlom pretože zasahuju do suverenity jednotlivca. Nadraďujú normu nad vlastné skúmanie, cestu, prirodzenosť (áno, možno aj premenlivú prirodzenosť). Vybudovať rigidné kategórie 100% gay a 100% hetero je rovnako úbohý podnik ako kozervatívci ktorí veria len na jednu: 100% hetero - a zvyšok ktorý je pokazený a možno ho opraviť.

Prosím drahých recenzentov, nech majú k téme aj niečo naštudované. :) Potom môžeme šťavnato diskutovať.

Takové filmy se točívaly, aby si gayové udělali radost pohádkou, že každé hátéčko je k mání, jen se musí správně zmáknout. Dnes se točí na podporu teorie, že gender je sociální konstrukt. Ta do světa pohádek nevede: je nesmírně nebezpečná tím, že s jen malou manipulací ji lze využít na podporu lží o léčitelnosti homosexuality, či o tom, že homosexuální páry vychovají homosexuální děti. V obojím se vyžívají ultrakonzervativní homofobní kruhy. *) S jen drobným nepochopením rozdílů mezi významem teoretických debat, které mají právo bloudit, a reálného života, kde bloudění může vyústit v neštěstí milionů lidí, se můžeme "léčebných klinik" **) dočkat i u nás. Zákazem LGBT se pár kilometrů od nás masově chlubí obce i hospody. ***)

Bez ohledu na jakékoli teorie ukazuje film jednu z cest, po nichž mohou kamarádská hátéčka dojít k tomu, že si "to" vyzkoušejí. Za "to" můžeme dosadit cokoli - co tě nezabije, to tě posílí. Jak se dočteme na IMDB, Sophie Kargman měří 1,63 m, a to je vzrušující. Jde o její druhé režisérské dílo.

*) https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/biskupove-v-polsku-chteji-nahnat-gaye-a-lesby-do-specialnich-zarizeni-a-tam-je-lecit-40334949
**) https://www.reflex.cz/clanek/fotogalerie/79658/zivot-uvnitr-klinik-lecicich-homosexualitu-zachycen-na-drsnych-fotografiich.html
***) https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/zony-bez-sexualnich-mensin-stepi-polaky-40307145

Být film situován někam do 2. pol. minulého století, tak to beru. Ale dnes? Ačkoli pravda, mileniálové jsou zvláštní generace. V 10 letech umí ovládat počítače (no, spíš hrát hry), mobily, apod., ale to, jestli je přitahují holky, nebo vdolky, zjišťují až po 20. roku věku. Faktem ovšem taky je, že film nemá žádný závěr.