Spa Night (2016)

Na artových festivaloch by tento film mali radi. Pomalý, rozjímavý, nikam nesmerujúci, bez príbehu, len polodokumentárne pozorovanie postáv v ich dennom živote a snaženiach. Videl som ich už veľa a iné ma chytili za srdce viac...

Na jednej strane oceňujem náhľad do neviditeľnej kórejskej-kresťanskej komunity v Kalifornii, do ich podmienkami vynúteného minimalistického spôsobu života, ktorý im už pomaly lezie na búdku. Ich ambície, sny a neúspechy. (Tak trochu ako Vietnamci u nás.) Je zaujímavé sledovať do čoho všetkého sa musia vtesnať, ako rodičia ktorí už pochovali svoje vlastné sny, drú na dieťa a dúfajú že sa bude mať o trochu lepšie ... hoci ono sa na to nejako necíti. A že aj medzi nimi sa nájde gay príbeh, ktorý má špecifický ráz ... a mantinely. Jeho balansovanie medzi túžbou/hanblivosťou mi bola dôverne známa - kľudne aj z našich postsocialistických sídlisk.

Milé mi boli aj scény z kúpeľov, sauny a odpočívarní - je tam čosi medzinárodne univerzálne: ako sa mnohí teplí chlapi v podobných priestoroch správame. Niekedy trochu drzo, niekedy bez hanby, niekedy nemotorne, niekedy otravne ... :)

Na druhej strane, toto antropologické pozorvanie nemusí sadnúť každému, naozj mu chýba výraznejší dej, ambícia, čosi. Pekná forma, atmosféra, ale skoro žiaden obsah v klasickom duchu. Obzvlášť ťažko sa stotožňuje s príbehom (či aspoň snami/ašpiráciami) postavy ktorá je totálne demotivovaná. S týmto filmov sa dá súznieť nanajvýš pocitovo - ak je niekto v podobnej životnej nálade.

Tak jako často píšeme, že nějaký kraťas by vystačil na celovečerní film, tak tady je to naopak. Pomalu se vlekoucí film, topornější herecké výkony, kromě hlavního hrdiny, který tu "pomalost" zahrál dobře, korejská komunita ... na jedno podívání, pro mě slabší průměr

Ani v korejské komunitě žijící mimo vlast nemá homosexualita své místo v žívotě tradicemi svázaných lidí. Spy Night vystihuje boj Davida s vlastními pocity a zodpovědností vůči rodičům.