Beyto (2020)

Pěkně zpracovaný film, netradiční prostřední turecké komunity ve Švýcarsku.

Celý film jsem bojoval s tím, že mladí herci (zvláště Ates) byli nepřesvědčiví, ale pořád jsem měl pochyby: A proč ne? Proč by se třeba rozháranej a zamilovanej kluk nemohl projevovat právě takto uměřeně a jen občas vybuchnout, když už toho bylo moc? Proč by nemohl být chvílemi empatický a chvílemi sobecký? Proč by nepochopení, vztek a obavy ze zostuzení musely skončit tragicky a krvavě jen proto, že se jednalo o konzervativní turecké vesničany a muslimy? Ačkoli žili ve Švýcarsku? Konec byl ale uspěchaný a očividně víc v souladu s přáním tvůrců než s realitou, to zas jo.
.

Výborný odpočinkový švýcarský film z třetího tisíciletí, který jsem si hodně užil. Vyrobeno s NADHLEDEM a tak jsem i celý snímek vnímal. Přistěhovalectví, migrace a k tomu ještě homosexualita, to musí být přetěžká rána pro některé zoufalce. Ti ostatní (až na výjimky) si ze snímku odnesou to hezké, příjemné, to promísení kultur a nepoddání se zabedněným, přežitým a směšným tradicím. A to dle mě je také hlavní smysl tohoto švýcarského projektu.

O filmu Beyto jsem se dozvěděl ze serveru TRAKT TV.
Oproti jiným filmům mě tento film zaujal tématem o soužití rozdílných národností a kultur.
Líbí se mi příběh i děj filmu. Tento film jasně ukazuje, jak složité je být Gay v muslimských zemích.
Ve filmu se to vyřešilo tak, že protagonisté příběhu odjedou do Lipska. Ve skutečnosti to tak jednoduché asi nebude. Nedovedu si ani představit, že by mě někdo nutil oženit se. Beyta mi v té chvíli bylo hodně líto. Líbí se mi, že hlavní představitel dělá ve filmu vše proto, aby mohl být a žít se svým přítelem. I jeho rodiče na konci příběhu pochopí, že udělali chybu. Jediné, co mi trochu vadí na filmu je takový uříznutý konec. Takhle si mohu jen domýšlet, jak by to s těmi třemi pokračovalo.
Ale celkově jsem s tímto filmem spokojený. Nehledím na herecké výkony. Nejsem oscarový porotce. Film se mi prostě buď líbí anebo ne. Tenhle film se mi líbil. Hodnotím tak jako na TRAKT TV takže 10.

Na jednej strane ma film potešil veľmi profesionálnym spracovaním - vizuálne mu nemám čo vytknúť, nepôsobí ako televízna inscenácia, dokonca ma príjemne prekvapil celkom pôsobivou výpravnosťou. Na malý gay film zo Švajčiarska určite viac než som čakal. Ak má niekto po desiatkach amatérskych nadšeneckých snímkov chuť na solídny (aj keď nie umelecký) počin, môžem odporučiť.

No tak ako recenzentov dole, iritovala ma scenáristická vykonštruovanosť - obzvlášť čo sa týka hlavnej postavy. Beyto pomáha svojim tureckým rodičom v bernskej kebabárni, je excelentný študent a zároveň nádejný profesionálny plavec ... a naviac aj pohľadný až to bolí. (Tak nejako sa mi nechcelo veriť chémii s mierne šeredným švajčiarským chlapcom - ale to je osobný vkus.) No keď sa o jeho milostných pletkách dopočujú rodičia, vypukne fenomén ktorý v susednej iránskej kultúre volajú "mardom" = "ľudia". Tým sa myslia susedia, rodina, známi - ktorí sú motiváciou väčšiny konania a zároveň aj neúprosným morálnym kritériom. A nie je to len vec malomestskej dedinskej klebetnej spoločnosti, ale čosi ako národná črta božských rozmerov.

Reakcie tohto vraj-inteligentného chalana sú fakt donebavolajúcim spôsobom rozčuľujúce. Síce akože rebeluje, ale zároveň sa so zveseným chvostom plne podvolí epickému folklórnemu cirkusu, ktorý rozpútajú jeho rodičia. Donútia ho ísť na leto do Turecka (!), kde mu zoberú cestovné lístky (!!), nasilu ho oženia s jeho najlepšou kamarátkou (!!!), a aj po návrate domov chce udržať dojem a existovať v akomsi nikomu-nevyhovujúcom trojuholníku pre spokojnosť rodičov/známich a zároveň aj vlastnej duše, kde striedavo dievča/chlapec naviac je dočasne "neviditeľný" alebo "neexistujúci". Vo výsledku mi boli najviac sympatické Mike-ovo nekompromisné dovi, ale najmä Seher, ktorá sa ocitne v cudzej kultúre, osamelá na ulici aj v nevlastnej rodine, kde sa očakáva že bude hrať "vzornú manželku" pre manžela, ktorý o ňu vôbec nestojí ani len ako kamarátku či človeka. Detinská pasívnosť Beyta a nakoniec odmietanie vysporiadať sa s bordelom ktorý sám vytvoril - mi bola naopak dosť proti srsti a nepochopiteľná. Gýčové klišé vysvetlenia "pre nás Turkov je rodina veľmi dôležitá" - Pre koho nie? - ma takmer urážali.

Úprimne, nie raz počas filmu som si povedal "už žiaden film o moslimoch na Západe, prosím" - pretože dynamiky typu "utiecť z Turecka za slobodou a vytvoriť si malé opresívne Turecko v slobodnom svete" rozdýchavam len veľmi ťažko. Áno, mimo vlastnej kultúry sa človek z nostalgie často až absurdne upne na kultúrne artefakty domova a hrá sa na svoj pôvod viac než ľudia v zanechanej krajine. Možno mám bunky príliš vynervované Príbehom Služobníčky - ktorý je na "lámanie nezapadajúceho jednotlivca konzervatívnou kultúrou väčšiny" bohatý. Film Beyto je neúnavne popisný ohľadom tradičných rituálov (zasnubovanie, svadba, svadobná noc, gratulácie, párty) ktoré by sme v nejakom cestopise vyhodnotili ako "pestré a krásne a exotické a zaujímavé" no tým ako doliehajú na postavu ktorej realita nezapadá do "univerzálnej tradície" heterákov - je každá z ceremónií ďalším zlovestným klincom do rakvy. Je to ako etnografický dokument postavený na ruby - rozprávaný očami niekoho, kto nezapadá do "láskavej a krásnej kultúry", ktorá len potvrdzuje a replikuje seba sama so suverenitou buldozéru a predpokladá že nič iné ako ona sama neexistuje. Snímok v tomto náhľade pôsobí akútne, ale zároveň aj vo svojom rozsahu "kultúrneho mučenia" nevydržateľne. O čosi lepšiu prácu v tejto tematike však odviedol ocenený nervydrásajúci turecký film Mustang (2015) - aj keď ten rozpráva príbeh z pohľadu nedobrovoľne vydávaných dievčat. Beyto je len ďalšia variácia, tentoraz zameraná na gay prežívanie.

Film našťastie ponúka aj východisko, ktoré môže navodiť pocit satisfakcie, porozumenia, mimo oba extrémy. No predsa mi na konci ostala akási zvláštná pachuť, či toto rozuzlenie "postačuje" na tak epický rozmer kultúrneho útlaku a na tak iritujúcu submisivitu hlavnej postavy voči nemu.

Beytovi rodiče jsou typičtí turečtí přistěhovalci, kteří žijí stále stejným způsobem života, jen v jiné zemi a nechápou, že jejich jediný syn a velká pýcha, chce žít svůj život po svém. I přes nesouhlas se ho snaží a nakonec i úspěšně zapojí, do svých plánů šťastného manželského života. Ty se hroutí s návratem do nové vlasti a snahou emancipovat se od rodičů.

Beyto je dospělý, je rok 2020, žije ve Švýcarsku od dětství, je mezi nejlepšíma studentama, ale když praskne, co na něj rodiče nachystali, tak se chová, jako kdyby měl sotva základní vzdělání. Přijde mi, že tvůrci prostě potřebovali zápletku, aby z toho mohli udělat drama na téma "imigrant gay vs. Turecko". Bohužel ale zapomněli myslet v souvislostech.